Krížová cesta slovenských svätcov Prečítať

Krížová cesta slovenských svätcov bola posvätená 12. júla 2009 nitrianskym diecéznym biskupom Mons. Viliamom Judákom po slávnostnej pontifikálnej sv. omši ku cti patrónov Nitrianskej diecézy, sv. Andreja Svorada a Beňadika.

Krížová cesta slovenských svätcov má 14 zastavení.
Zastavenia tvoria drevené stojany s tabuľami, zastrešené plechovou polkruhovou strieškou. V hornej časti tabule je vždy poradové číslo a názov zastavenia Krížovej cesty. V dolnej časti sú rôzne náboženské témy, zväčša o svätcoch. Dominantnú časť tabule zaberá kresba obsahujúca obidve témy.

Začiatok krížovej cesty je na ľavej strane od Svoradovho prameňa, po modrej značke.
Krížová cesta končí v tichom lesnom prostredí, neďaleko sa nachádza Svoradova jaskyňa.

Zdroj: https://blog.sme.sk/lisinovic/spolocnost/putovanie-po-slovenskych-kalvariach-121-nitra-ii

Zastavenie krížovej cesty:

• I. ODSÚDENIE
  Sv. Gorazd
  Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom (Mt 6, 12)
  Zomierajúci arcibiskup Metod označil za svojho nástupcu Gorazda: ,,Tento je vašej krajiny slobodný muž, určený dobre v latinských knihách a pravoverný.
  To buď Božia vôľa a vaša láska, ako aj moja“  (Život Metoda XVII).
  Toto rozhodnutie znamenalo prijať od Gorazda odsúdenie, ktoré sa prejavilo v jeho živote aj v pohode trojročného väzenia na území Nemecka. Odsúdenie sa prejavilo aj po smrti sv. Metoda, keď musel znášať nepriazeň mocných tohto sveta. Napriek zlu, ktoré musel zakúsiť vieme, že len cesta, ktorú ponúka Boh je správna, hoci krížová.
  Prosíme Pane, daj nám odvahu sv. Gorazda, aby sme vedeli prijať pozvanie k zodpovednej úlohe nášho života. Amen.
  
  
• II. KRÍŽ NA RAMENÁCH
  Sv. Konštantín-Cyril
  Duch je síce ochotný, ale telo slabé (Mk 14, 38)
  Na splnenie Rastislavovej žiadosti, ktorý žiadal učených mužov, aby upevnil ríšu po politickej a cirkevnej stránke byzantský cisár Michal III. vybral dvoch solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Konštantín sa narodil okolo roku 827, ako najmladší zo siedmich detí. Po skončení cisárskej školy v Konštantínopole, kde pod vedením vzdelancov zvučného mena nadobudol vynikajúce vzdelanie. Pre svoju učenosť si vyslúžil meno Filozof. Činnosť ktorú vykonával sa stretávala s nepochopením mnohých. Nikdy však kríž, ktorý prijal aj v tejto od seba neodhodil. Dokonca aj pred svojou smrťou myslí na tých, ktorí mu boli zverení. Svedčí o tom aj jeho duchovný testament, keď zomiera 42-ročný unavený ťažkou prácou, 14. februára 869: ,,....vyslyš moju modlitbu a zachovaj verné stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nesúceho a nehodného svojho sluhu (Život Konštantína XVIII).
  Nedopusť Pane, aby som si čo len na chvíľku pripustil katastrofálnu myšlienku, že by som mohol existovať aj bez teba - bez tvojej pravdy, o ktorej si vydal svedectvo aj prostredníctvom sv. Koštantína - Cyrila. Amen.
  
  
• III. PÁD
  Sv. Svorad
  „Poď za mnou” (Lk 9, 59)
  Na slávnu cyrilo-metodskú dobu a plody jej šľachetnej práce nadväzuje pôsobenie dvojice benediktínskych mníchov Svorada-Andreja a Beňadika. Oni v duchu reguly: ,,Modli sa a pracuj!” prehlbovali vieru a prinášali hojnosť Božieho požehnania i milosti na územie nášho národa, konkrétne tu v Nitre na Zobore a pri Trenčíne na Skalke. Sv. Svorad-Andrej žil prísnym, asketickým životom. Zvlášť asketicky žil cez pôstne obdobie. Vedel s Božou pomocou, zvíťaziť v boji najťažšom: nad sebou.
  Aj my máme dosť príležitostí denne odstraňovať deformáciu nášho života, ktorú spôsobujú naše pády. Daj nám k tomu, Pane odvahu i svoju milosť. Amen.
  
  
• IV. MATKA
  Božia a naša
  Hľa, tvoja Matka! (Jn 19, 27)
  Úctu k Panne Márii možno od začiatku šírenia kresťanstva vidieť aj na našom území. Ba možno povedať, že medzi najtypickejšie znaky kresťanstva na našom území je úcta k Matke Božej. Už najstaršie kostoly z veľkomoravského obdobia mali mariánske patrocíniá. Hoci sme deťmi tejto doby chápeme, že Mária má jedinečné poslanie a postavenie v Božom ľude. Ona je najvznešenejším členom a zároveň aj najosvedčenejším vzorom a najláskavejšou Matkou.
  Chceme sa Matka Božia a naša s tebou často stretávať a tak sa od teba učiť v zmysle slov pápeža Jána Pavla II. veľkého mariánskeho ctiteľa: ,,Kde sa môžeme lepšie naučiť, čo znamená byť Božími deťmi, než pri nohách Božej Matky? Mária je najlepšia učiteľka.. Kde možno lepšie uchovať a strážiť dedičstvo Božích detí prisľúbené Otcom, než v jej materinskom srdci?”
  Zdravas Mária….
  
  
• V. NEZIŠTNÁ POMOC
  Svätý Beňadik
  Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého (Mk 12, 31)
  Sv. Beňadik bol žiakom sv. Andreja-Svorada. Charakteristickým pre neho bol originálny spôsob života ktorý sa vyznačoval modlitbou, prácou, mlčaním i sebazaprením, ako účinným prostriedkom k prehĺbeniu viery, ale aj ako forma pomoci iným. Chcel nasledovaním Krista, mať plnú účasť na jeho utrpení a tak pomáhať dosiahnuť mnohým aj účasť na jeho oslávení…
  Príklad sv. Beňadika nás nielen povzbudzuje, aby sme prehodnotili náš život a dali na prvé miesto vernosť Bohu a jeho pravde.
  Pane, ako málo ti dávame niečo dobrovoľne. Skôr nás musíš ako Šimona pripnúť pracovať na našej záchrane. Odpusť nám Pane! Amen.
  
  
• VI. GESTO LÁSKY
  Sv. Alžbeta Bratislavská-Durínska
  Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte (Mt 10, 6)
  Sv. Alžbeta patrí k tým katolíckym svätým, ktorí, neustále fascinovali a fascinujú i dnes všetkých ľudí. Je živým svedectvom toho, čo všetko dokáže v ľudskom živote ozajstne veľká láska, lebo v chudobných videla samého Krista. Zo svojho majetku, ktorý dostala po smrti oblečená v rúchu Tretieho františkánskeho rádu chudobným a nemocným až do svojej smrti 17. novembra 1231. Robila aj tie najodpornejšie práce a službu chorým s hlbokým presvedčením, že takto slúži Kristovi.
  Daj nám silu Pane, aby sme sa predsa odvážili vidieť teba v podobe ľudí okolo nás. Amen.
  
  
• VII.   OPÄŤ PÁD
  Svätý Bystrík
  Hľa, posielam vás, ako ovce medzi vlkov (Mt 10, 16)
  Osobnosť svätého Bystríka, biskupa a mučeníka, je pre nás vzácna, pretože ako nitriansky biskup bol pokračovateľom, šíriteľom a obrancom vzácneho dedičstva sv. Cyrila a Metoda na miestach posvätených ich prítomnosťou. Počas pohanských nepokojov, pri dnešnej Budapešti bol zasiahnutý šípmi a následkom tohto zranenia na druhý deň zomrel (1046). Jeho život nás presvedčuje, že cesta za Kristom nie je vždy priamočiara, ale možná.
  Kiežby sme sa nebáli vydávať svedectvo pravde i vtedy, keď to nik nebude považovať za hrdinstvo, ako to dokázal sv. Bystrík. Amen.
  
  
• VIII. ŽENY A JEŽIŠ
  Žofia Bošniaková
  Kto nájde ženy dobrú? Jej cena je nad perly (Prís 31, 10)
  V dejinách cirkvi na Slovensku nie je veľa kanonizovaných žien, predsa však nikdy nechýbali na našom území dievčatá a ženy, ktoré viac mysleli na iných ako na seba. Medzi mnohými pripomeňme si život matky a vzornej manželky Žofie Bosniakovej. Vieme, že jej veľkosť nespočíva v neporušenom tele uloženom v Tepličke nad Váhom, ktoré však môže byť prejavom Božej priazne voči tejto cnostnej žene - matke pre povzbudenie iných. Veľkosť Žofie Bosniakovej spočíva predovšetkým - ako môžeme vyčítať z jej životného obrazu - v živej viere a činorodej láske. Aj naša doba potrebuje ženy tohto typu.
  Pane, odpusť že sme zabudli, čo znamená žena v našom živote. Daj, aby aj dievčatá a ženy, častým stretnutím s tebou, Pane, nezabúdali na svoju nenahraditeľnú úlohu v tomto svete. Amen.
  
  
• IX. TRETÍ PÁD
  Trpitelia 20. storočia
  Vy ste dostali milosť (Flp 1,29)
  Pri treťom Ježišovom páde chceme, spoločne uvažovať o sile ducha mnohých vyznávačov a mučeníkov našich čias. Ich veľké množstvo v ostatných rokoch nám nedovoľuje, aby sme ich menovali. Spomeňme si na obetavú rehoľnú sestru bl. Zdenku Šelingovú, jednoduchého oravského farára, ktorý nosil biskupskú mitru - Jána Vojtaššáka, grécko-katolíckeho biskupa bl. Pavla Gojdiča, či arcibiskupa svätého života v Nitre Eduarda Nécseya, ktorý bol v prísnej izolácii a celé roky nemohol slobodne vykonávať službu arcipastiera. Nezabudnime ani na jezuitu Vendelína Javorku, ktorý po mnohoročnej obetavej misionárskej činnosti bol odsúdený v Moskve za špionáž v prospech Vatikánu na desať rokov. Prešiel 12 rôznych väzníc a táborov na Sibíri. Alebo stredoškolského profesora Štefana Hlaváča, veľkého ochrancu mládeže. Nemôžeme obísť ani v apríli 1950 zatknutých 2192 rehoľníkov. Množstvo väznených a prenasledovaných kňazov, veriacich lajkov, počas ateistickej ideológie. Žijeme z ovocia, ktorému oni svojím utrpením dali vzrast.
  Ďakujeme Ti Pane, že vždy, aj teraz, s nami ideš cez všetky naše pády a povstania, Amen.
  
  
• X. BEZ ŠIAT
  Sv. Mojžiš
  Každý, kto pre moje meno opustil domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života (Mt 19, 29)
  Mojžiš Uhrín pochádzajúci z územia dnešného Slovenska sa ocitol v zajatí dnešného Poľska, kde jeho ťažký stav využila bohatá vdova, ktorá ho chcela získať pre seba. On sa však vytrvalo modlil a postil. Chcel byť radšej čistý a zostať v Božom priateľstve- aj keď o chlebe a  vode- než nasýtený vzácnymi jedlami, ale poškvrnený. Mnohé mučenia, prehovárania, sľuby a nástrahy v rôznej forme ho naozaj nemohli od tohto rozhodnutia odtrhnúť. Mojžiš po takmer šesťročnom utrpení vstúpil do kláštora. Tu prežil v hlbokej mariánskej úcte, pôstoch a modlitbách desať rokov cnostného života. Pochovaný je v Pečorskej Laure, kde zomrel 25.júna 1043.
  Dá, Pane, aby sme uverili, že nie pôvab tela, ale láska srdca bude určovať človeku definitívnu, nikdy nepomíňajúcu krásu.
  Ďakujeme ti, Bože, že nie sme odkázaní len na tú, čo sa tak neodvratne mení v popol. Amen.
  
  
• XI. PRIBÍJANIE
  Mučeníci reformácie
  Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami (Gal 5, 24)
  Každá udalosť v dejinách ľudstva má svoje dôsledky. Ale máloktorá tak hlboko a dlhodobo ovplyvnila dejiny Európy ako reformácia. Prenikanie nových myšlienkových prúdov, ktoré chceli “oslobodiť” človeka od pút stredovekej Cirkvi, prinieslo však namiesto vysnívanej slobody chaos do osobného aj spoločenského života. Z čistej nenávisti voči viere a v snahe vykoreniť Katolícku cirkev mnoho kňazov bolo zabitých, ťažko ranených, kruto mučených, žalárovaných, odvlečených, trápených hladom a prácou a inými podobnými útrapami postihnutých…” uvádza sa v jednej historickej správe z tohto obdobia.
  Tieto krvavé udalosti by nemali vymiznúť z pamäti národa, pretože majú byť dôrazným upozornením pre nás všetkých, keď sa usilujeme v ekumenickom duchu o utvorenie jednoty, aby sa podobné prejavy v živote kresťanov a ľudí vôbec neopakovali. Kedykoľvek si budeme zakrývať tvár pred hrôzami ľudského utrpenia, nedaj nám zabudnúť, že aj my sme príčinou nenávisti a nepokoja vo svete. Ak však trpíme pre tvoje meno, nedaj nám zabudnúť, Pane, na fantastickú krásu nového života, ktorá sa z toho utrpenia rodí - tak ako sa rodí klas z odumretého pšeničného zrna. Amen.
  
  
• XII.    NAPLNENIE ŽIVOTA
  sv. Košickí mučeníci
  Ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj pre meno Pána  Ježiša (Sk 21,13)
  Čas mučeníckej smrti kňazov pôsobiacich v Košiciach môžeme časovo zaradiť do atmosféry veľkých nepokojov, konkrétne do obdobia tridsaťročnej vojny 1618- 148. Traja katolícki kňazi boli postavení pred alternatívu: zradiť Boha, vieru, svedomie, Cirkev - alebo zomrieť, čo sa aj stalo po drastickom umučení (7. septembra 1619). Aj keď nepochádzali z nášho územia, predsa sú “našimi” mučeníkmi, ktorých krv priniesla mnohorakú úrodu v nasledujúcich časoch. Ich smrť nepodnietila boj proti niekomu, ale rozplamenila oheň lásky ku Kristovi a jeho Cirkvi.
  Mohli tak zomrieť, Pane, lebo ty si im dal príklad a silu. Na tvoju smrť na kríži na slová o úzkosti, odpúšťaní, nádeji a dôvere - na tieto slová nám nedaj, Bože nikdy zabudnúť!  Vtedy aj naša smrť, nech bude akokoľvek úbohá, bude bránou k tebe. Amen.
  
  
• XIII. POSLEDNÉ OBJATIE
  Mariánska úcta na Slovensku
  Tvoju vlastnú dušu prenikne meč  (Lk 2, 35)
  Mariánska úcta prešla síce rôznymi formami, ale pevné miesto však od začiatku v pamäti národa má obraz trpiacej Matky Božej pod Pánovým krížom. Sedem mečov vbodnutých do jej vyjadruje sedem zvlášť ťažkých situácií v živote jej Syna, na ktorých mala aktívny podiel. V takomto vyobrazení, prešla do histórie nášho národa. Tu, kde je veľa bolestí, ale nenájdeme tam beznádej a rezignáciu, bola odpradávna nášmu národu útechou a posilou v mnohých utrpeniach. Samozrejme predovšetkým preto, že cesta nášho národa bola podobná jej.
  Ježišova a naša Matka! Tak by sme jej chceli tvojou vierou veriť v život vo všetkých jeho premenách. aj vtedy, aj dnes, keď sa nám zdá, akoby bol mŕtvy. Amen.
  Sedembolestná Panna Mária, oroduj za nás!
  
  
• XIV. POHREB
  Svätý Metod
  Už aj umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia (Lk 20,36)
  Sv. Metod, vyčerpaný neúnavnou prácou, poznačený utrpením, zomrel 6. apríla 885. Nevieme, kde sa dnes nachádza jeho hrob, no aj napriek tomu duch sv. Metoda a jeho brata sv. Konštantína-Cyrila žije. 
  Právom, veď aj náš slovenský národ dostal prostredníctvom nich bohatstvo nevyčísliteľných hodnôt.
  Pane, daj nám trocha viery, aby sme verili tvojmu svedectvu. Uvedomujeme si, že samých seba by sme beznádejne stratili, keby sme ti neverili. A chcem ti veriť aj vtedy, keď bude treba ísť v tvojom mene po krížovej ceste, hoci aj takej po akej si išiel ty. Amen.

• Záver
  Či nemal mesiáš toto všetko vytrpieť a tak vojsť do svojej slávy?  (Lk 24,26)
  Ježišovo zmŕtvychvstanie, ktoré je ovocím krížovej cesty dáva zmysel všetkým; ktorí sa usilujú o hodnoty ,, ktoré ani môľ, ani hrdza nezožerie.” Svätci a osobnosti vôbec, ktoré posvätili svojím životom a smrťou naše územie nás pozývajú k tomuto konať podobne, podľa požiadaviek našej doby.
  
  Pane, prosíme ťa, aby sme dedičstvo našich otcov nielen zachovali ale aj zveľadili, aby sme prinášali ovocie v podobe vzájomného porozumenia, odpustenia a vytvárania hodnôt, ktoré budú svedčiť o tvojej láske v našich časoch. Amen.