Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Kalvária

Kalvária je jedným z najkrajších výhľadových miest v Nitre. Jej východný svah Nitrania označovali ako Stračí vrch, západné úbočie sa nazývalo Skalka. Od roku 1846 ho poznačila ťažba kameňa určeného na výstavbu cesty vedúcej z Nitry k železničnej stanici v Trnovci nad Váhom. V päťdesiatych rokoch 20. storočia tu boli náhodne objavené jaskyne, dnes sú však verejnosti neprístupné. K najznámejším patrí Jaskyňa v Stračej ceste dlhá asi 50 m a Jaskyňa pod vrchom Kalvárie. O ich výskum sa zaslúžili dr. Juraj Bárta, Dezider Horvát a Ján Majko.

Z vrcholu Kalvárie vysokého iba 213 m n.m., ktorý prevyšuje okolitý terén o 80 metrov, je kruhový výhľad na dominanty mesta, Šibeničný vrch, celý hrebeň Zoborských vrchov od dražovského kostolíka cez Zobor až po Žibricu a ďalej Kolíňanský vrch. Na severovýchode za dobrej dohľadnosti vidieť aj vzdialené hrebene Tribeča, Pohronského Inovca, Vtáčnika i Štiavnických vrchov.

Kalvária je malou prírodnou oázou prirodzenej, málo narušenej vegetácie priamo v husto osídlenom intraviláne Nitry, podobného významu ako Lupka alebo Zoborská lesostep v Zoborských vrchoch. Väčšinu plochy Kalvárie tvoria vzácne teplo a suchomilné (xerotermné) rastlinné spoločenstvá stepného charakteru, ktoré sa v minulosti využívali ako pasienky. V okrajových častiach, najmä na západnom okraji vrchu zdobia skalné zrázy spoločenstvá skalných štrbín a sutín. Na hrebeni popri Krížovej ceste a v okolí samotného vrcholu Kalvárie sú porasty značne zošľapávané návštevníkmi.

Stepné porasty sú druhovo veľmi bohaté. Dominantnými druhmi sú suchomilné trávy. Z druhov typických pre Kalváriu sa tu vyskytuje tarica horská. V širšom okolí Nitry ju možno vidieť iba na Kalvárii. Chýba dokonca aj na podobných lokalitách Zobora. Rastie v skalných vápencových štrbinách. K zaujímavostiam flóry Kalvárie patria aj menej nápadné, ale o to vzácnejšie druhy, ktoré sem chodia hľadať a obdivovať botanici. K nájdeniu krivca českého, vzácneho druhu z Červenej knihy ohrozených druhov Slovenska, je potrebné buď veľké šťastie, alebo skôr znalosť presného miesta výskytu a času kvitnutia. Vtedy sa z botanika stáva detektív. Každý nález je vzrušujúcim zážitkom.

Keďže Kalvária bola v minulosti narušovaná ťažbou vápenca v miestnom kameňolome a navážkami, niektoré vzácne druhy tu vyhynuli. Už niekoľko desaťročí je nezvestný ranostaj pošvatý, poniklec černastý, a tiež vzácna a ozdobná tráva zlatofúz južný, ktorý ešte našťastie rastie na Lupke. To, že tu kedysi rástli, vieme podľa starých údajov z 19. storočia, napr. od botanika Knappa, ktorý o ich výskyte písal ešte v roku 1863 z lokality Marienberg, čo bol starý názov dnešnej Kalvárie.