Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Jaskyne v Nitre

V štátnom zozname jaskýň, ktorý eviduje Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva sú katastrálnom území mesta Nitra evidované tieto jaskyne:

1. Jaskyňa v Drevenom lome – hlboká 17 m, odkrytá ťažbou, zasypaný vchod

2. Jaskyňa v Stračej ceste – celková dĺžka 62 m, zamurovaný vchod, kedysi využívaná ako mraziareň

3. Lurdská jaskyňa – celková dĺžka 12 m, pôvodná prírodná jaskyňa, upravená do dnešného tvaru, využívaná ako modlitebňa

4. Nitrianska hradná jaskyňa – celková dĺžka 40 m, archeologické nálezy (paleolit)

5. Jaskyňa Dezidera Horváta – kedysi Zvislá jaskyňa (Jaskyňa pod kalváriou) - hĺbka 41,5 m, odkrytá ťažbou, uzavretý vchod

Tieto boli riadne zaevidované vo vtedajšom Múzeu slovenského krasu a sú evidované dodnes.

V rôznych záznamoch z archívu je zmienka ešte o dvoch jaskyniach pod Kalváriou, a nie je vylúčená existencia aj ďalších jaskýň.

 

 

 

Jaskyňa Dezidera Horváta

Na Kalvárii sa podarilo objaviť najväčšiu a najdlhšiu jaskyňu pohoria Tribeč. Podľa doterajších meraní a odhadov môže dosahovať dĺžku okolo 400 metrov. Najhlbším miestom je hladina podzemného jazierka v hĺbke 41,5 metra pod povrchom zeme.
Priestory jaskyne boli vytvárané tektonickými pohybmi pravdepodobne v štvrtohorách. „V súčasnosti sme v štádiu prieskumu a dokumentácie. Prieskum je zložitý, pretože pohyb po jaskyni je veľmi náročný a nebezpečný,“ povedal pre agentúru SITA speleológ zo Speleoklubu Trnava Juraj Halama.

Najvýznamnejšia zo zaniknutých jaskýň pod Kalváriou bola "oficiálne" preskúmaná Jánom Majkom spolu s amatérskym speleológom z Nitry Deziderom Horvátom, ktorý je uvedený ako spoluobjaviteľ tejto jaskyne a dnes nesie jaskyňa jeho meno. Jeho doteraz žijúca dcéra (pani Anzelma Hlôšková) sa najviac pričinila o jej znovuobjavenie.
Jaskyňa je vytvorená v jurských vápencoch súvrstvia obalovej jednotky tatrika v členitých zlomových a medzivrstvových štruktúrach. Jaskyňa je vertikálna (súčasne známa hĺbka je približne 27m). Je korózno-rútivého charakteru. Všetky voľné priestory sú prielezy alebo menšie siene vytvorené v závaloch prekorodovaných skalných blokov. Sekundárne výplne sú tvorené hlavne vo vstupnej časti prekvapivo hrubými a prekryštalizovanými sintrovými nátekmi, ktoré sú však do určitej miery poškodené ťažobnou činnosťou a popadanou sutinou. Jaskyňa je pozoruhodná výskytom kryštalických excentrík (červíkovité heliktity) zachovaných v presintrovaných puklinových priestoroch. Hlbšie priestory sú pokryté koralitmi, pravdepodobne subaquatickými. Všeobecne sintrová výplň tejto malej jaskyne je veľmi rozmanitá a vzhľadom na polohu v intraviláne je výnimočná.
Voľné priestory jaskyne sú z časti zaplnené zvyškami stavebného odpadu a sutinou, od ktorých sa jaskyňa v súčasnosti priebežne čistí.
Pôvodný vchod do bol odkrytý náhodne pri ťažbe vápenca v lome pravdepodobne v roku 1950. Po ukončení dobývania vápenca (keď sa lomová stena priblížila k sakrálnym stavbám na vrchole) bol odkrytý priestor využívaný ako skládka stavebného odpadu, neskôr zrekultivovaný a čiastočne zastavaný. Dnes je vchod zabezpečený uzáverom podarilo sa ho lokalizovať v roku 2018 pomocou geofyzikálneho prieskumu, sondážnymi výkopovými prácami a na základe informácií z archívu a od žijúcich pamätníkov.

Sprístupnenie niektorej z jaskýň pod Kalváriou pre verejnosť nebude možné. Ide o jaskyne prevažne vertikálneho charakteru a vybudovanie bezpečného prístupu do priestorov jaskyne je technicky nemožné.