Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Sondy do pokladov Zoborského kláštora

GALÉRIA
Sondy do pokladov Zoborského kláštora

20. časť

V rámci cyklu "Sondy do pokladov Zoborského kláštora" - Dvanásť storočí od založenia benediktínskeho kláštora pod Zoborom - postupne zverejňujeme príspevky, ktoré spracovali viacerí autori, pod manažovaním projektu pánom Jánom Kratochvílom, zakladateľom a dušou Zoborského skrášľovacieho spolku.


Spracované témy:

  1.  ⏩ Základ drevenej stavby postavenej v najstarších obdobiach vedci
    rámcovo datovali do 10. – 11. storočia ⏪

  2.  ⏩ Fragment architektonického článku s reliéfom z polovice 11. až
    polovice 12. storočia 

  3.  ⏩ Fragment románskej hlavice z 12.storočia 

  4.  ⏩ Kláštor sv. Hypolita - benediktíni 

  5.  ⏩ ,,Zoborské listiny“ z roku 1111 a 1113 sú najstaršie zachované
    písomnosti z územia Slovenska ⏪

  6.   ⏩ ,,Maurova legenda“ o živote sv. Andreja - Svorada a Beňadika 

  7.   ⏩  Strava zoborských mníchov  

  8.   ⏩ Zoborský kláštor sv. Hypolita - hodnoverné miesto ⏪

  9.   ⏩ Kostol sv. Michala v Dražovciach a Zoborský kláštor 

  10.   ⏩ Kamalduli 

  11.   ⏩ Architektúra kamaldulského kláštora sv. Jozefa v Nitre na Zobore ⏪

  12.   ⏩ Vodovod kamaldulského kláštora a využitie vody z prameňov sv. Svorada ⏪

  13. ⏩ Kláštorný kostol kamaldulského konventu ⏪

  14. ⏩ Architektúra mníšskych príbytkov kamaldulského kláštora sv. Jozefa v Nitre na Zobore ⏪

  15. ⏩ Prvý archeologický výskum Zoborského kláštora v roku 1942 ⏪

  16. ⏩ Archeologický výskum Zoborského kláštora v rokoch 1961–1962 ⏪

  17. ⏩ Archeologický výskum Zoborského kláštora v rokoch 2001-2003 ⏪

  18. ⏩ Nálezy z "pivnice" mníšskeho príbytku kamaldulského kláštora ⏪

  19. ⏩ Archeologické výskumy Zoborského kláštora v rokoch 2008 – 2018 ⏪

 


20. téma
Osudy kláštora po roku 1782

V rokoch 1740 – 1780 vládla v Rakúsko-Uhorskej monarchii  Mária Terézia, označovaná ako osvietenská panovníčka, ktorá zavádzala reformy vo verejnoprávnom živote občanov. Tie mali zaistiť pokrok v spoločnosti. V roku 1765 nastúpil na trón ako spoluvládca jej najstarší syn Jozef II., ktorý po matkinej smrti vládol do roku 1790. Jozef II. bol  predstaviteľom osvietenského absolutizmu a rakúskeho centralizmu. Zaviedol náboženskú toleranciu, usiloval sa znížiť moc cirkvi, zrušil nevoľníctvo (zaviedol miernejšiu formu poddanstva),  odstraňoval všetky obmedzenia a zákazy týkajúce sa obchodu a vzdelania, podporoval rozvoj manufaktúr.

Medzi cirkevnými reformami sa nachádzalo aj nariadenie o zrušení ‚‚kontemplatívnych‘‘ reholí,  ktoré boli považované za neproduktívne, neužitočné.  Rehole, ktoré sa venovali charitatívnym činnostiam alebo edukácii a šíreniu vzdelania, mohli  pôsobiť ďalej, lebo v osvietenskom Rakúsko-Uhorsku bolo vzdelávanie považované za  dôležitý prvok modernej spoločnosti. Medzi neužitočné rehole patrili aj kamalduli. Dôvodom bol  ich izolovaný spôsob života, ktorý považovali za neužitočný pre spoločnosť. Dňa 9. apríla v roku 1782  kamaldulský Kláštor sv. Jozefa pod Zoborom  spolu  viac ako 700 ďalšími kláštormi v ríši ukončili svoju rehoľnú aktivitu. Majetok sa sústredil do tzv. náboženského fondu, použil sa na mzdy kňazov (stali sa zamestnancami štátu, čím sa obmedzil vplyv pápežskej kúrie najmä na vyšších duchovných), na zriadenie generálnych seminárov (v Uhorsku 1784 dva, z toho jeden v Bratislave) a nových farností, ktoré Jozef II. dal vystavať ako kompenzáciu za zrušené kláštory. Novovytvorená sieť farností bola navrhnutá tak, aby veriaci  nemali do farského kostola viac než hodinu cesty peši, aby boli dostupné po celý rok  i počas jarných záplav a záľah snehu v zimných mesiacoch.

Po rozpustení rehole kamaldulov  z Kláštora sv. Jozefa na Zobore boli archív a knižnica prevezené do Budapešti. Inventár  bol umiestnený v Nitrianskom seminári a neskôr sa dostal  aj do viacerých kostolov.  Súsošie kalvárie  sa dodnes nachádza v Dražovciach, lavice z presbytéria kostola sa ocitli v kostole vo Veľkom Klíži, obrazy sú napríklad  aj v Cabaji Čápore, Podhoranoch, Močenku, oltárny obraz sv. Jozefa je v zbierkach Nitrianskej galérie.  Jeden zo zachovaných  reliéfov je umiestnený na fasáde františkánskeho kostola, druhý na kalvárii v Nitre. Vzácnym zachovaným artefaktom je cibórium, ktoré je možné obdivovať v Diecéznom múzeu na Nitrianskom hrade. Správu objektov kláštora prevzal náboženský fond.

V roku 1788 v hlavnej budove  bola zriadená fara pre obec Dražovce. Po roku 1803 sa správca farnosti presťahoval do novopostavenej fary v Dražovciach. V roku 1786   bola zriadená manufaktúra na výrobu súkna, tá však rýchlo skrachovala. V roku 1886 hlavnú kláštornú budovu odkúpil biskup Roškováni  a kvôli  vhodným  klimatickým podmienkam tu zriadil ubytovňu pre chorých na pľúca. Ubytovňa  bola navštevovaná hosťami až z Balkánu. Vtedy bol zriadený cintorín pred hlavnou kláštornou budovou, ktorý je tam doposiaľ.  V roku 1902 biskupstvo odovzdalo  budovu Dr. Thuróczimu na založenie klimatických kúpeľov. Bol tu i hostinec a lokalita sa stala cieľom výletov mnohých Nitranov. V roku 1927 z nezistených príčin budova vyhorela. Hlavná kláštorná budova bola v roku 1933 pri príležitosti Pribinových osláv opravená. Opravu inicioval arcibiskup Dr. Karol Kmeťko, ktorý chcel zachovať jej pôvodný ráz, ale  zároveň  plánoval  budovu aj zväčšiť. Preto dal nadstaviť jedno poschodie. Odstránili sa bočné vchody, namiesto veľkej drevenej brány osadili malé dvere a izby dal upraviť na bývanie.

V roku 1936 nitriansky arcibiskup Karol Kmeťko odovzdal misijnej reholi Božieho srdca - verbistom (Societas Verbi Divini, skratka SVD) do užívania celý  areál Zoborského kláštora. Mali tu misijný a exercičný dom. Verbisti si okolie budovy upravili  a vybudovali  tu Lurdskú  jaskyňu, jazierko,  tenisový kurt a jeho premenu zavŕšili v rokoch 1944 prístavbou južného krídla hlavnej budovy. V tom čase tu prebehol prvý archeologický výskum, ktorý viedla pani Ľudmila Kraskovská. Verbisti však  boli v roku 1950 vtedajším režimom násilne vysťahovaní. 

Areál v roku 1953 prevzal rezort zdravotníctva. Zriadili tu  Štátny ústav pre liečenie tuberkulózy, od roku 1958 Krajskú tuberkulóznu  liečebňu Nitra-Zobor . Inštitúcia menila názvy až po dnešný na  Špecializovanú nemocnicu sv. Svorada Zobor, n.o..

Od roku 2013 sa občianske združenie Zoborský skrášľovací spolok pričinilo o konzervovanie ruín a sprístupnenie areálu verejnosti. Hlavná kláštorná budova (Poliklinika nemocnice) dnes patrí Nitrianskemu biskupstvu, areál NKP Archeologické nálezisko kláštor kamaldulov je vo vlastníctve Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor.

Ján Kratochvíl
Zoborský skrášľovací spolok

 

 

Literatúra:

SAMUEL, M. a kol., 2014. Poznaj svoje mesto – História Zoborského kláštora II.: Kamalduli a kláštor sv. Jozefa In: NitraDen.sk. [online] NitraDen.sk, 04.05.2014. Dostupné na: https://nitraden.sk/poznaj-svoje-mesto-historia-zoborskeho-klastora-ii-kamalduli-klastor-sv-jozefa/

KRATOCHVÍL, J., 2014. Poznaj svoje mesto – História Zoborského kláštora II.: Kamalduli a kláštor sv. Jozefa In: NitraDen.sk. [online]. NitraDen.sk, 21.12.2014.   Dostupné na: www.nitraden.sk/zdravotnictvo-zobor-nedela/   

KRATOCHVÍL, J., 2020. TURISTICKÝ SPRIEVODCA KLÁŠTOROM NA ZOBORE. In: Zoborský kláštor. [online]. Občianske združenie Zoborský skrášľovací spolok, 16.06.2020.  Dostupné na: www.zoborskyklastor.sk/turisticky-sprievodca-klastorom-na-zobore/

SAMUEL, M., 2020.  Monumentorum Tutela (Ochrana pamiatok) z roku 2010, str. 276-287.

SLOVÁK, A., 2020. KULTÚRNO-HISTORICKÉ PAMIATKY ZOBORA, bakalárska práca, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta

 

 

Text k obrázkom:
1. Ruiny kláštorného kostola rok 1925
2. Kláštorný hostinec, rok 1926
3. Hlavná kláštorná budova a cintorín po vyhorení, počas opravy
4. Pohľad na hlavnú kláštornú budovu pred vyhorením v roku 1927
5. Hlavná kláštorná budova pred vyhorením v roku 1927
6. Hlavná kláštorná budova po oprave v roku 1933