TIC Nitra
Váš nákup môžete dokončiť na tomto mieste. Doručenie kuriérom za 2,99 € do 10 dní.
Výprázdniť košík

Párovce (Alojz Krčmár, Nitra na starých pohľadniciach)

Párovská_ulica_v_roku_1913

Párovská ulica v roku 1913
Pohľad smeruje do priestrannej Párovskej ulice. Záber nezodpovedá tvrdeniu, že Párovce sú súhrn biedy, neporiadku, nečistoty, nemravnosti, zderstva, klamstva či krádeží, brloh úkrytov ľudí, ktorí hľadajú temné skrýše a boja sa svetla. Takto totiž Párovce opisovali v knihe Nitra z roku 1895 od Jozefa Kompánka, ktorý toto konštatovanie citoval z novín Pesti Napló č. 17 z roku 1893. V knihe sa ďalej píše, že pri nákupe románov, kníh a rukopisov v starinárstve u starého Schlesingera v Párovciach sa nakupovalo nie na kusy, ale na hmotnosť, čiže spokojný bol aj zákazník, aj predávajúci. 
Na ľavej strane je poschodový dom s reštauráciou Hermanna Glutzka na prízemí. Honosná budova na pravej strane je židovská škola, ktorú postavili v roku 1898. Jej veľkým mecénom bol Jozef Engel, židovský obchodník, milionár a ľudomil, ktorý tu žil v rokoch 1835 až 1905. Budovu školy zbúrali v roku 1967 v rámci asanácie Pároviec. V súčasnosti na tomto mieste stojí gymnázium.

 

Párovská_ulica_okolo_roku_1926

Párovská ulica okolo roku 1926
Na zábere je vidieť vľavo v pozadí vežičky židovskej školy a dom s reštauráciou Hermanna Glutzka oproti. Staré Párovce už neexistujú, zlikvidovali ich v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, aby vznikol priestor na novú výstavbu.


Samostatná zemianska obec Párovce s právom župného mýta, trhov a jarmokov a so soľnými skladmi ležala na západ od Dolného mesta. Archeologické výskumy potvrdzujú, že jej história siaha do veľkomoravského obdobia. Existenciu sídla na tomto území dokladujú aj písomné pramene. Názov obce sa spomína v druhej Zoborskej listine z roku 1113 ako Mons Judeorum (Židovský vrch), keď hraničila s majetkami Zoborského kláštora. Ďalšia zmienka je v privilégiu mesta Nitra z roku 1248, kde sa Párovce spomínajú ako Castrum Judeorum (opevnené židovské mesto). Listina z roku 1343 sa zmieňuje o Parulche. Párovce boli nezávislou a samostatnou osadou, v ktorej sídlili rytieri Nitrianskeho hradu a židovskí kupci. Oddávna boli šľachtickým majetkom. Pôvodne ich vlastnili Hunt-Poznanovci, neskôr zemiansky rod Párutcajovcov, od 18. storočia patrila Almássyovcom, Bosányovcom, Blaškovičovcom, Dežerickým a ďalším jedenástim zemianskym rodom. Rozlohou i počtom obyvateľov boli Párovce najvýznamnejšou lokalitou v okolí Nitry a s mestom často súperili. Pred postavením Župného domu sa v Párovciach pravidelne organizovali zhromaždenia (kongregácie) stavovskej šľachtickej Nitrianskej stolice a zasadal tu aj stoličný súd. Žilo tu veľa remeselníkov a obchodníkov. Párovce však trpeli tým, že na rozdiel od Dolného mesta, ktoré bolo opevnené palánkom, ležali mimo opevnenia a ako predpolie Nitry boli vystavené útokom dobyvateľov a platili daň. V roku 1431 ich vypálili husitské vojská.
Počas tureckých nájazdov v 16. a 17. storočí boli Párovce takmer vyľudnené. Katastrofálne následky malo vyčíňanie vojska Františka Rákocziho II. V roku 1703 Párovce opäť vypálili. Po ukončení stavovských povstaní sa situácia upokojila. Párovce mali na začiatku 18. storočia okolo 500 slovenských obyvateľov. Ich počet sa zvýšil hromadným prisťahovaním Židov z Moravy. Aj po morovej epidémii v roku 1739 zostalo v Párovciach 650 obyvateľov. V roku 1843 počet obyvateľov stúpol na 2485, z toho 60% tvorili Židia. Postupne sa z obce stalo mestečko, ktoré poskytovalo azyl prenasledovaným Nitranom. Revolučný rok 1848 oslobodil obyvateľstvo od závislosti na zemepánovi, ktorým bol zemiansky komposesorát. Párovce sa dlho bránili zlúčeniu s Nitrou, ktoré sa stalo realitou v roku 1886. Staré Párovce museli ustúpiť výstavbe. Asanovali ich v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Zaniklo 13 kúrií, päť hostincov, synagóga, židovská ľudová škola a talmudistická rabínska škola. Spomienka na Párovce zostala iba v pomenovaní Párovskej ulice. Jediným stredovekým objektom, ktorý sa zachoval a stojí skrytý medzi panelovými domami, je románsky Kostol sv. Štefana so základmi z 10. až 11. storočia. Jeho jadro tvorí obdĺžniková loď s emporou a polkruhovou apsidou. Na začiatku 18. storočia kostol barokovo prestavali.

 

Z knihy Nitra na starých pohľadniciach
Alojz Krčmár
spoluautor textu: Vlasta Babčanová
pohľadnice: archív autora

Vydavateľstvo DAJAMA, 1. vydanie, 2006

Stiahnite si mobilnú aplikáciu
a majte všetky informácie vždy po ruke

Stiahnuť pre Android Stiahnuť pre IOS

Facebook

Odber noviniek