TIC Nitra
Váš nákup môžete dokončiť na tomto mieste. Doručenie kuriérom za 2,99 € do 10 dní.
Výprázdniť košík

Štefánikova trieda na starých pohľadniciach

Štefánikova trieda sa začína pri Svätoplukovom námestí a končí sa pri odbočke k železničnej stanici. Aj v minulosti viedla od trhového námestia pri Kostole sv. Jakuba k južnej, tzv. Tureckej bráne, ktorá bola súčasťou stredovekého opevnenia. Táto časť  Štefánikovej triedy je najstaršou uličnou trasou Nitry. Pri Tureckej bráne sa kedysi začínalo mesto. Bránu zbúrali v roku 1859, aby sa mohlo rozširovať ďalej na juh. Štefánikovu triedu v súčasnosti tvoria staršie historické ulice, ktoré sa končili pri obchodnom dome Tesco, a novšie ulice vedú od križovatky pri tržnici (bývalé kasárne) po železničnú stanicu. História pomenovania jednotlivých častí Štefánikovej triedy je bohatá. Najstaršia bola Dlhá ulica, ktorá sa začínala pri Mestskom dome a končila sa pri Hostinci u zlatej husi (neskorší Hotel Tatra). O kúsok ďalej bol Žitný vrch, ktorý siahal po Tureckú bránu. Dlhá ulica sa neskôr nazývala Hosszú útca, ešte neskôr niesla meno Viliama Tótha. Po vzniku Československej republiky ju premenovali na Willsonovu ulicu, pričom časť od Hotela Tatra po železničnú stanicu sa volala Masarykova ulica. Novšia časť Štefánikovej triedy od križovatky mala do pomenovania po prezidentovi Tomášovi G. Masarykovi niekoľko názvov – Hlavná ulica a neskôr Alžbetina cesta. Pred ostatnou zmenou sa celá uličná trasa volala Leninova trieda. Súčasný názov Štefánikova trieda nesie na pamiatku významného slovenského politika, generála a vedca M. R. Štefánika. Architektonickú podobu dostala v 19. a 20. storočí. Vekovo sa z tohto obdobia vymyká len najstarší dom Dolného mesta stojaci na rohu Štefánikovej triedy a Kupeckej ulice. Jednoduchá dvojpodlažná budova zo 17. storočia s hladkou fasádou bez výraznejších stavebných prvkov patrila Ostrihomskej kapitule, ktorá ju v roku 1898 prenechala piaristom. Príslušníci kňazského rádu zameraného na pedagogickú činnosť získanú budovu opravili a v roku 1700 v nej otvorili školu – prvé gymnázium v Nitre a okolí. Vyučovalo sa tu do roku 1703, v ktorom sa piaristi presťahovali do nového objektu. Staršia časť Štefánikovej triedy sa stala obchodným centrom. Vyrástli tu nové bankové a poisťovacie ústavy, úrady a hotely. Jej novšia časť má viac priemyselný charakter.

 

tefánikova_trieda_v_roku_1923_1

Štefánikova trieda v roku 1923
Záber zhotovený z horných priestorov Arpádovho mlyna smerom k hotelu Tatra (vtedajší hotel Slávia). Vzhľadom na množstvo pochodujúcich vojakov možno predpokladať, že išlo o vojenskú prehliadku, ktorá sa pravdepodobne viaže na 5. výročie vzniku Československej republiky. Vojaci pochodujú ku kasárňam. Vpravo na dome je nápis Hostinec Králik. Už v roku 1827 v ňom bola známa Králikova krčma.  V roku 1928 ju prestavali na reštauráciu podľa projektu staviteľov Luifa a Dombaya a zvýšili o jedno poschodie. Fasáda budovy stojí na základoch oporného piliera bývalej Tureckej brány.  Šlo o čiernu, hrubým štrkom obhádzanú budova s dvoma priechodmi pre peších a jedným pre vozy. Na poschodí boli dve komôrky pre stráž. Mesto ju dalo zbúrať v roku 1859, pretože prekážala ďalšej výstavbe.

 

tefánikova_trieda_v_roku_1917_1

Štefánikova trieda v roku 1917
Pohľad do Štefánikovej triedy (vtedajšia ulica Viliama Tótha) od hotela Tatra. Budovy na konci ulice už nestoja, dnes sa Štefánikova trieda otvára na priestranné Svätoplukovo námestie. Záber pekne dokumentuje život na ulici. Vidieť tu dobové dopravné prostriedky – kočiare. Viaceré z nich stoja aj pred vtedajším hotelom Schiller a čakajú na hostí. Pohľadnica veľmi dobre približuje aj módu. Vidieť na nej dámy na prechádzke v bielych secesných šatách s neodmysliteľnými veľkými klobúkmi, bez ktorých by na korzo ani nevyšli. Páni v oblekoch a s klobúkmi na hlave horlivo debatujú.

 

Hotel_Schiller_v_roku_1913_1

Hotel Schiller v roku 1913
Aj v minulosti sa dbalo o rozvoj cestovného ruchu. Keď v roku 1903 na Dlhej ulici postavili hotel Schiller, mali návštevníci mesta k dispozícii spolu s hotelom Baránok päť hotelov. Fasádu hotela Schiller zhotovenú v historizujúcom eklektickom slohu neskôr vystriedala hladká fasáda hotela Zobor.

 

 

tefánikova_trieda_okolo_roku_1918_1

Štefánikova trieda okolo roku 1918
Pohľad na nitrianske korzo. Nitrianska verejnosť si priala, aby mestskí páni vyhradili vhodné priestranstvo na večerné a sviatočné prechádzky mešťanov a možnosť relaxácie v centre mesta. Ich želanie sa stalo skutočnosťou v roku 1895, keď na ulici Viliama Tótha (dnešná Štefánikova trieda) vznikla pešia zóna. Na chýrnom korze zaviedli aj určité pravidlá. Popredná meštianska spoločnosť korzovala popoludní, obchodníci, remeselnícki majstri a sedliaci podvečer a po ôsmej hodine večer sa tu zdržiavali tovariši, robotníci, vojaci a slúžky. Rozdielna bola aj pravá a ľavá strana korza. Kým pravú okupovala mládež, na druhej strane korzovali rodičia s deťmi.

 

 

tefánikova_trieda_v_roku_1923_(1)

Štefánikova trieda v roku 1923
Ďalší pohľad na Štefánikovu triedu od juhu smerom k Mestskému domu. Pochodujúci vojaci naznačujúci prítomnosť stálej vojenskej posádky v meste. Zo zástavby vpravo zaujme honosná budova Americko-slovenskej banky. Ďalšou budovou je známe železiarstvo u Trejbala, dnes v jeho priestoroch sídli predajňa obuvi značky Baťa. V ďalšej jednoposchodovej budove sídlil Bankový úrad ministerstva financií. Nízku budovu za bankovým úradom zbúrali a v roku 1931 na jej mieste postavili modernú budovu Slovenskej všeobecnej úverovej banky podľa projektu architekta Michala Milana Harminca.

 

 

tefánikova_trieda_okolo_roku_1917

Štefánikova trieda okolo roku 1917
Pohľad do Štefánikovej triedy, ktorá sa v čase zhotovenia pohľadnice nazývala ulica Viliama Tótha, poukazuje na mnohé zmeny v porovnaní so súčasnosťou. Zo zobrazených budov dnes už nestoja domy na čele ulice, napríklad prvá budova zástavby na pravej strane a nízka budova pod žltou stejou hotela Schiller. Niektoré z budov na snímke slúžia dodnes na tie isté účely ako v minulosti. Zmenou oproti minulým pomerom je skutočnosť, že ich horné poschodia sa na rozdiel od dávnejších čias nevyužívajú ako byty, ale väčšinou ako kancelárie. Ruch na ulici svedčí o tom, že pohľadnicu jej autor zhotovil pravdepodobne za bežného dňa. Na vývesných tabuliach si možno prečítať mená Jeney Kálman a Szὅke Antal.

 

tefánikova_trieda_okolo_roku_1929_(1)

Štefánikova trieda okolo roku 1929
Takto vyzerala Štefánikova trieda (vtedajšia Masarykova ulica) z pohľadu od hlavnej križovatky. V pozadí vidieť hotel Slávia, zástavba na ľavej strane už neexistuje. Musela ustúpiť výstavbe obchodného domu Prior, domu kultúry Orbis a budove Všeobecnej úverovej banky. Vľavo je hostinec Pohanka, v ďalšej budove výčap vína, piva a liehových nápojov. Vpravo vidieť stojan benzínového čerpadla značky Torpedo.

 

tefánikova_trieda_v_roku_1923_(68)

Štefánikova trieda v roku 1923
Farebne veľmi pekne vyhotovený pohľad do Štefánikovej triedy, ktorá sa v čase jeho vzniku nazývala Wilsonova ulica. Dominantou záberu je vydláždená cesta s množstvom postáv a Mestský dom, ktorý postavili v roku 1880 ako rožnú budovu pri hlavnom nitrianskom námestí. Na ľavej strane vidieť hostinec, ktorý mal v prenájme pán Gutmann a v ktorom čapovali plzenské pivo. Susednou budovou z druhej strany Mestského domu bola Nitrianska ľudová banka. Vedľa nej stála tzv. Slovenská banka. Za vedľajším hotelom Schiller bol Bankový úrad ministerstva financií. Na ulici v čase vzniku pohľadnice stálo niekoľko peňažných ústavov a obchodov.

 

 

tefánikova_trieda_v_roku_1913

Štefánikova trieda v roku 1913
Prvý dom na ľavej strane patril rodine Trejbalovcov. Na prízemí bol obchod, známe železiarstvo, ktoré Nitrania ešte aj v roku 1989 poznali pod menom Trejbal. Ďalej stojí honosná secesná budova s dvoma vežičkami. V roku 1911 ju pre potreby Americko-uhorskej banky postavil staviteľ Kantorek. Na pravej strane vidieť viaceré prepychové domy. V prvom z nich bol hostinec U zlatého jeleňa, ktorý po požiari v roku 1886 prestavali na prvotriedny hotel. V čase zachytenom na zábere ho mal v prenájme znamenitý vinohradník Jozef Toifel. V ďalšom dome sa narodil nitriansky kronikár dr. Jozef Chrenóczy-Nagy, hlavný župný lekár, historik a prírodovedec. V roku 1913 mu na dome odhalili pamätnú tabuľu, ktorá sa však nezachovala.

 

 

tefánikova_trieda_v_roku_1910

Štefánikova trieda v roku 1910
Vľavo je prízemná budova Nitrianskej ústrednej banky, ktorú zbúrali a v roku 1931 nahradili novostavbou Slovenskej všeobecnej úverovej banky. Ďalšou budovou na zábere je honosná budova Rakúsko-uhorskej banky, ktorú v roku 1910 postavil staviteľ Tomaschek. Ďalší dom s vežičkami postavil staviteľ Kantorek o rok neskôr takisto pre potreby banky. Časť domu sa aj v súčasnosti využíva pre potreby bankovníctva. Za budovou Nitrianskej ústrednej banky bola Fürdὅ utca, ktorá smerovala k rieke. Neskôr ju premenovali na Coboriho ulicu na počesť prvého slovenského povojnového mešťanostu Karola Coboriho. Tento názov niesla do roku 1930, keď ju premenovali na dnešnú Radlinského ulicu.

 

 

Hotel_Tatra_okolo_roku_1900

Štefánikova trieda okolo roku 1900
Starý názov Štefánikovej triedy – ulica Viliama Tótha, pochádza z roku 1897, čiže ešte z čias života nitrianskeho politika uhorského významu. Viliam Tóth sa narodil v roku 1832 v Rumunsku a v roku 1860 sa stal hlavným notárom Nitrianskej župy. O rok neskôr bol poslancom uhorského snemu za Nitriansku župu. Dokonca ho vymenovali za uhorského ministra vnútra a od roku 1896 zastával funkciu predsedu Uhorského snemu. Zomrel v roku 1898 v Ivanke pri Nitre, kde vlastnil viaceré majetky.

 

 

Hotel_Tatra_okolo_roku_1900_1

Hotel Tatra okolo roku 1900
Pohľad do Štefánikovej triedy, vtedajšej ulice Viliama Tótha. Pohľadnica je zaujímavá tým, že sa na hoteli nachádza meno majiteľa – neskôr niesol viac všeobecné názvy. Pod kordónovou rímsou jasne vidieť nápis Lakner Utoda (Laknerov nástupca). František Lakner, ktorý dal hotel postaviť v roku 1887, v tom čase už nežil. Hotel po jeho smrti prevzala manželka. Na balustráde nad rímsou je však aj druhý nápis Hotel Braun Szalo, pretože v tom čase mal hotel nového nájomcu. Ďalšou zaujímavosťou je, že František Lakner dal medzi hotelom Koruna pred Župným domom a hotelom na rázcestí Farskej ulice a ulice Viliama Tótha zaviesť prvé telefonické spojenie v Nitre. V tom čase šlo o úplnú novinku.

 

 

Hotel_Tatra_v_roku_1912_a

Hotel Tatra v roku 1912
Na pohľadnici fotograf zachytil čulý dopravný ruch, ktorý bol pravdepodobne autentický a nedal sa zaranžovať. Na pravej strane vidieť kočiar so strieškou a oproti sluhu. Na ďalšom voze je naložený sud, v ktorom do mesta dodávali pitnú vodu zo Šindolky. Vo Farskej ulici vidieť jeden kočiar a jeden uzatvorený kočiar. Dominantou pohľadnice je vtedajší hotel Hungária s typickými vežičkami. Hotel vznikol na mieste spustnutého hostinca Zlatá hus, ktorý od mesta kúpil František Lakner aj so susedným pozemkom. Hostinec nechal zbúrať a na vzniknutom priestore dal v roku 1887 postaviť hotel Lakner. Jeho vdova dala k hotelu po roku 1896 pristaviť kaviareň s terasou, ktorá tam vydržala až do roku 1929. Terasu pred hotelom odstránili, pretože bránila bezpečnej prevádzke na cestách zbiehajúcich sa pred hotelom. Neskôr sa hotel volal Slávia a naposledy Tatra.

 

 

tefánikova_trieda_okolo_roku_1903

Štefánikova trieda okolo roku 1903
Fotografia zachytáva budovu kasární. Stále vojenské kasárne na umiestnenie domáceho 60. práporu domobrany postavili v roku 1890 podľa projektu staviteľa Jána Lyku. Stáli za mestskými hradbami na rohu ulice pri Tureckej bráne. V čase výstavby sa kasárne stali typovým vzorom podobných stavieb v Uhorsku. Štefánikova trieda, na ktorej rozsiahly objekt kasární zaujme aj v súčasnosti (dnes v ňom sídli  mestská tržnica) sa v tom čase volala Alžbetina cesta podľa cisárovnej Alžbety a viedla za mestskú plynáreň. Spevňovať ju začali v roku 1876 po privedení železnice do Nitry. V tom čase vybudovali aj široký chodník vedúci až k železničnej stanici a vysadili stromčeky, z ktorých vznikla pekná gaštanová aleja. Cesta bola široká osem metrov. V roku 1905 ju vydláždili granitovými kockami zo žulovej bane na Zobore. Po oboch stranách ju lemovali metrové pásy dlažby z okruhliakov. Pozdĺž cesty viedol na jednej strane kanál a po celej dĺžke ju lemovali lampy verejného plynového osvetlenia a spomínaná aleja, ktorú zlikvidovali po roku 1950.  Na pohľadnici vidieť aj ďalšie objekty – vežu kostola piaristov, veže kláštora milosrdných sestier sv. Vincenta, Nitriansky hrad s vežou hradnej katedrály a vpravo budovu hotela Hungária.

 

 

tefánikova_trieda_okolo_roku_1923

Štefánikova trieda okolo roku 1923
Táto pohľadnica vznikla pravdepodobne ako reklamná. Hneď prvý objekt vľavo na Štefánikovej triede (vtedajšia Masarykova ulica) je totiž Veľký bazár Samuela Schwarza. Ostatné domy v zástavbe pravdepodobne slúžili ako obytné. Posledná budova na zábere je hotel Slávia. V súčasnosti má táto časť ulice úplne iný vzhľad. Všetky domy s výnimkou hotela zbúrali.

 

 

Rakúsko-uhorská_banka_v_roku_1910

Rakúsko-uhorská banka v roku 1910
Zaujímavý pohľad na budovu Rakúsko-uhorskej banky. Detailný záber vyzdvihuje honosnosť stavby. Banka sa nachádza na Štefánikovej triede (vtedajšia ulica Viliama Tótha). Postavil ju staviteľ Tomaschek v roku 1910.

 

tefánikova_trieda_okolo_roku_1942

Štefánikova trieda okolo roku 1942
Pohľad od konca Štefánikovej triedy smerom k hotelu Tatra. Na zábere vidieť mestský autobus, ktorý mal na tomto mieste zastávku a premával zo Zobora k železničnej stanici. Ďalej vidieť firemnú tabuľu, kníhkupectvo a kníhtlačiareň Andrej, ktorá vznikla 22. septembra 1941 ako filiálka odkúpením troch židovských tlačiarní. Vďaka oprave a strojnému doplneniu ju nový majiteľ zmodernizoval. Nefungovala však dlho, pretože počas bombardovania mesta ju 26. marca 1945 zasiahla ničivá bomba. Ďalej vidieť obchod Júliusa Meinla, v ktorom predávali kávu a cukrovinky. Tomuto sortimentu prispôsobili aj jeho vnútorné vybavenie. Záber zachytáva aj obchod s obuvou značky Baťa, ktorý mal v tom čase svetové meno vybudované na mimoriadnej šikovnosti a úspešnosti v oblasti výroby a predaja obuvi.

 

 

Tomaschekova_vila_okolo_roku_1911

Tomaschekova vila okolo roku 1911
Vľavo je vila staviteľa Jána Tomascheka. Vedľajší dom, ktorý je honosnejší, nemá pomenovanie, pretože jeho majiteľ sa pravdepodobne nepodieľal na výrobe a vydaní pohľadnice a nemal záujem o publicitu. Pri bližšom pohľade možno na ľavej strane vidieť manželku majiteľa vily pani Tomaschekovú s deťmi. Ostatné osoby môžu patriť k ďalšiemu domu, ktorého majiteľ bol pán Gyurky, prípadne do vily Tomaschekovcov. Na zábere vidieť upravený živý plot, za ktorým je pravdepodobne druhá časť cesty vedúca smerom k železničnej stanici. Obidve budovy, ktoré mali asanovať pred novou zástavbou, zostali stáť. Po obnove slúžia pre potreby verejného zdravotníctva. Majiteľ vily bol činorodý nitriansky staviteľ. Po roku 1900 sa zaslúžil o obnovu gymnázia piaristov a Župného domu. Postavil budovu súdu (sédria), obchodnej banky, chudobinca a Červeného kríža. Postavil aj Pongráczov dom a Arpássyho vilu.

 

Národný_a_Roľnícky_dom_na_Štefánikovej_triede_v_roku_1936

Národný a Roľnícky dom na Štefánikovej triede v roku 1936
Pohľad na priečelie Národného a Roľníckeho domu. Budovu postavili na základe generálneho plánu rozvoja mesta z roku 1928 podľa projektu architekta Krásneho. V ľavom krídle fungovala Roľnícka vzájomná pokladnica, v pravej bola reštaurácia a hotel Národný dom. Národný a Roľnícky dom slávnostne otvorili v nedeľu 1. septembra 1929. Ešte v predvečer 31. augusta bola vo Veľkej dvorane Národného domu slávnostná akadémia. Program sa začal o šiestej hodine ráno budíčkom, potom bol zraz na trhovisku a slávnostný sprievod, o 11. hodine predniesol slávnostný príhovor mesta A. Štefánek a vrchný radca Ivan Štefánik. O 15. hodine bola ľudová slávnosť v štátnom žrebčíne s vystúpeniami vojska a Sokola, roľnícky dorast predviedol ľudové zvyky. Na záver sa o 21. hodine začal Tanečný venček vo Veľkej dvorane a všetkých miestnostiach Národného domu. V uličke medzi budovou a kasárňami bol vstup do kina Tatra a divadla, ktoré sem premiestnili z budovy na námestí zničenej bombardovaním 26. marca 1945. Divadlo zriadili v priestoroch telocvične Národného domu. Prvé slávnostné predstavenie s bohatým programom sa uskutočnilo 20. decembra 1949. Krajové divadlo tu fungovalo až do otvorenia novopostavenej budovy na Svätoplukovom námestí (1992).

 

 

Vtedajšia_Alžbetina_cesta_v_roku_1911

Vtedajšia Alžbetina cesta v roku 1911
Hoci ulica na pohľadnici nesie názov Erszébet út (Alžbetina cesta), treba upresniť, že Alžbetina cesta sa začínala až za Tureckou bránou. V mestskej záhrade za ňou v roku 1864 začal pracovať parný mlyn Ernesta Backa. Jeho budovu aj s komínom vidieť vľavo.

 

Vojenský_žrebčín_v_roku_1902

Vojenský žrebčín v roku 1902
Na pohľadnici je dlhá poschodová administratívna budova vojenského žrebčína. Žrebčín do Nitry presťahovali z Bojnej.  Bol najvýznamnejšou stavebnou akciou v meste pred koncom 19. storočia. Budovu s príslušenstvom pre 140 mužov personálu vojenského žrebčína a pre 150 koní v októbri 1899 dokončil staviteľ Karol Mayer pre mesto, ktorému župa a ministerstvo platili nájomné. Postavili ho na jarmočnisku pri Alžbetinej ceste, ktorá viedla ďalej k železničnej stanici a mestskej plynárni a pokračovala smerom na Nové Zámky. V hospodárskych budovách neskôr dlhší čas sídlil závod Mier na výrobu nábytku. Prízemný dom vpravo zbúrali, na jeho mieste dnes stojí 13-poschodový vežiak. Areál žrebčína už neexistuje, v súčasnosti sa na tomto mieste nachádzajú priestory tzv. Polygónu.

 

Vojenský_žrebčín_v_roku_1909

Vojenský žrebčína v roku 1909
Pohľad na žrebčín zo zadnej strany s veľkým ohradeným výbehom pre kone. Husári na koňoch sa aj s veliteľom na bielom koni pravdepodobne pripravujú na „defilírku“. Na pravej strane vidieť vežu kaplnky Župnej nemocnice postavenej v roku 1894.

 

(Alojz Krčmár, Nitra na starých pohľadniciach, 2006)

Stiahnite si mobilnú aplikáciu
a majte všetky informácie vždy po ruke

Stiahnuť pre Android Stiahnuť pre IOS

Facebook

Odber noviniek