Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Piaristická ulica na starých pohľadniciach

Treťou pozdĺžnou komunikáciou Dolného mesta je Piaristická ulica vedúca západne od Farskej ulice. Kto k nej vystúpi z Farskej ulice po schodoch Skalnej ulice, príde k rozľahlému piaristickému kláštoru a kostolu. Rád piaristov (známy ako rehoľa zbožných škôl) prišiel do Nitry v roku 1698 s cieľom vychovávať a vyučovať deti chudobných. O tri roky neskôr piaristi položili základný kameň kláštora. Stavba sa však realizovala v náročných vojnových podmienkach posledného stavovského povstania Františka II. Rákocziho a napredovala veľmi pomaly. Do roku 1714 sa podarilo ukončiť len výstavbu konviktu.  Keď o dva roky neskôr takmer dokončili aj kláštorný kostol, zničil ho požiar. Opätovne ho začali stavať v roku 1742. Dokončili ho po etapách o mnoho rokov neskôr. Vysvätili ho v roku 1789. Požiar v roku 1716 poškodil aj školskú budovu. Jej obnova však napredovala rýchlejšie, a tak sa gymnázium z Kupeckej ulice mohlo do nových priestorov presťahovať už v roku 1723. Piaristi v gymnáziu vyučovali takmer 200 rokov. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 školu prevzal štát a piaristi sa odsťahovali do Maďarska. V gymnáziu sa však aj naďalej vyučovalo.

Piaristický kláštor vznikal po etapách v súčinnosti s výstavbou barokového Kostola sv. Ladislava. Tri kláštorné krídla dostali pravidelný pôdorys, v prípade štvrtého si pôdorysnú nepravidelnosť vynútil nerovný terén. V roku 1759 na kláštornej a školskej budove nadstavili jedno podlažie, aby výškou priečelia harmonizovali s dvojicou rozostavaných kostolných veží. Keď ich v roku 1763 dostavali, stal sa piaristický kostol jednou z najvýraznejších architektonických dominánt mesta. Po vysvätení sa stal farským kostolom Dolného mesta. Chrámovú loď do komplexu včlenili tak, že rozdeľuje vnútorné nádvorie kláštora na dve časti. Po oboch stranách má tri ploché kaplnky otvorené do priestoru lode. K presbytériu prilieha budova sakristie. Do kostolných veží postupne umiestnili päť nových zvonov uliatych trnavskými zvonármi a jeden starší zvon z roku 1429. Ozdobou interiéru kostola je rozmerný oltár baldachýnového typu z roku 1750. Autorom bohatej reliéfovej a volutovej výzdoby oltára je rakúsky sochár Martin Vogerle. Na ústrednom obraze je patrón kostola sv. Ladislav. Okrem hlavného oltára tu je ďalších šesť párových bočných oltárov. Pruské klenby nesú neskorobarokové nástenné maľby vytvorené umelcami z radov piaristov. Po roku 1940 ich doplnili o freskovú výzdobu s motívmi z dejín mesta. Ich autorom je výtvarník Edmund Massani. Na nástenných maľbách sa nachádza vyobrazenie Pribinovho kostola, príchod sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a námet z moderných dejín mesta – vysviacka prvých troch slovenských biskupov v Nitre v roku 1921. Priestranstvo pred piaristickým kostolom  a kláštorom sa nazýva Cyrilometodské námestie. Po obvode parčíka so štvorcovým pôdorysom stojí rad sôch dvanástich apoštolov.

 

 

Komplex_piaristického_kláštora,_kostola_a_gymnázia_v_roku_1917

Komplex piaristického kláštora, kostola a gymnázia v roku 1917
Pohľad na  kostol piaristov od juhozápadu. Na zábere vidieť  časť Nitrianskeho hradu, budovu piaristického gymnázia a kostol piaristov s dvoma vežami. Z histórie kostola zaujme fakt, že v ňom 13. februára 1921 za účasti veriacich z celého Slovenska prijali vysviacku prví slovenskí biskupi. Za biskupov vysvätili ThDr. Karola Kmeťka, nitriansky biskup, Mons. Mariána Blaha, banskobystrický biskup, a Mons. Jána Vojtáššáka, spišský biskup. Pred komplexom vidieť domy Dolného Palánku, z ktorých dnes nestojí ani jeden, pretože padli za obeť novšej výstavbe.

 

 

Zobor,_Nitriansky_hrad_a_kostol_piaristov_okolo_roku_1915

Zobor, Nitriansky hrad a kostol piaristov okolo roku 1915
Panoráma Nity okolo roku 1915 s dominantnýn Zoborom, Nitrianskym hradom a kláštorným komplexom piaristov, pred ktorým na pravej strane vidieť časť Dolného Palánku. Veľkú časť pohľadu zaberajú ohrady veľkého jarmočniska, ktoré po roku 1950 zastavali novou výstavbou. Na kostol piaristov sa viaže zaujímavá udalosť, ktorá súvisí s najstaršou knihou v Maďarsku. V školskom roku 1850/51 ju v jeho interiéri objavil študent Adolf Emrenfeld, ktorý ju odoslal nestorovi maďarskej literárnej histórie Ferencovi Toldymu. Knihu nazvali podľa mena jej „objaviteľa“ Emrenfeldov kódex. Ako majetok jeho dedičov sa neskôr dostala do Londýna, odtiaľ ju kúpil maďarský štát. V roku 1925 knihu pri príležitosti 100. narodenín spisovateľa Móra Jókaiho premenovali na Jókaiho kódex.

 

 

Kostol_piaristov_okolo_roku_1908

Kostol  piaristov okolo roku 1908
Pohľad na dvojvežový piaristický Kostol sv. Ladislava s budovou gymnázia a internátom, ktorý po príchode do mesta vidieť z každej strany. Základný kameň budov položili 9. júna 1701. V septembri 1703 sa v novej budove začalo vyučovanie. Kostol pre vojnové udalosti vystavali v rokoch 1742 až 1748. V rokoch 1870 až 1873 terasovito upravili námestie pred kostolom (dnešné Cyrilometodské námestie), ktoré vyzdobili pieskovcovými sochami dvanástich apoštolov od sochára Antona Brandla. Zároveň granitom zo žulovej bane na Zobore vydláždili cestu na Piaristickej ulici. Väčšie opravy budov pri kostole a ich adaptácie uskutočnili v roku 1933. Veže kostola obnovili v roku 1929.

 

(Alojz Krčmár, Nitra na starých pohľadniciach, 2006)