Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Legenda o kostole sv. Michala Archanjela

Kostolík dal vraj postaviť ešte sám sv. Štefan. Kráľ raz navštívil Zoborský kláštor, ku ktorému patrili aj Dražovce. Cestou späť, keď zbadal holý vrch obkolesený šírou rovinou, vykríkol: „Toto miesto tu sám Boh stvoril preto, aby sme tu, na jeho slávu, kostolík postavili!“ Ihneď vydal rozkaz svojím dvoranom, ktorí ho sprevádzali, aby sa postarali o výstavbu kostolíka. Nie nadarmo kráľ Štefan zbadal Bohom stvorené miesto, lebo to skutočne aj bolo Božie miesto. Keď Dražovčania začali dolovať vo vrchu ukrytý kameň, ako keby im čakany niekto “zabosoroval“. Keď zaťali čakanom do skaly, spod kameňa začala tiecť krv na znak toho, že miesto nebom ustanovené ľudská vypočítavosť narušila.

Zvesť o tomto sa veľmi rýchlo rozšírila a kostolík sa stal pútnickým miestom. Raz do roka na deň sv. Michala sa tu slúžila slávnostná svätá omša. Bolo samozrejmé, že obyvatelia dedinky kostolík navštevovali iba raz do roka. Stál vysoko nad dedinou a prístup k nemu bol iba strmou cestičkou, no a dolu v dedine stál pekný priestranný kostol.

Raz, v deň sv. Michala, keď kostolník práve upratoval kostolík, stál práve pred oltárnym obrazom a náhodou sa pozrel hore. V tom momente akoby mu nohy vrástli do zeme. Na mieste oltárneho obrazu stála až oslepujúco žiariaca postava, so zlatými vlasmi, zakrývajúc na ramene odpočívajúce dieťatko. Vidiac tento výjav, kostolník sa rozbehol do dediny a kričal: „Stal sa zázrak, v kostolíku sa zjavila žiariaca postava Panny Márie na ramene s malým Ježiškom!“.

Obyvatelia dediny krútili hlavami a iba máloktorí uverili, že v opustenej kaplnke na kopci sa zjavila Ježišova matka. Tieto výjavy sa stále opakovali a Dražovčania nevedeli pochopiť príčinu zjavenia sa Panny Márie. Jeden pastier však po čase priniesol vysvetlenie. Raz, v jedno horúce letné popoludnie, keď tu pásol stádo a dolu v dedine na poludnie zaznel prvý akord kostolného zvona, zrazu v kostolíku zaznela zvláštna hudba. Pastier pobehol ku kostolíku, nazrel dnu a tam opäť stála žiariaca postava Panny Márie. Smutno ukazovala rukou na rozpadajúcu sa klenbu kostolíka, na ošarpané steny a jej žiariaca postava sa rozplynula až po poslednom údere zvona. Pastier, zanechajúc stádo, bežal dolu do dediny a nahlas kričal: „Zasa sa stal zázrak!“ a porozprával ľuďom, čo videl a počul. No teraz už obyvatelia dediny pochopili príčinu a dôvod zjavenia sa Panny Márie v kostolíku pri kopci. Prešlo niekoľko storočí od stavby kostolíka a zub času ho poriadne načal. Zo stien opadala omietka, strecha začala hniť. Dražovčania si toho veru ani nevšimli, lebo zriedka ho navštevovali, ba veru sa oň veľa nestarali. No po poslednom zjavení kostolík na kopci zrenovovali z darov nitrianskeho biskupa a veriacich. Odvtedy sa z roka na rok starajú o dobrý stav kostolíka, aby nebesia opäť formou zjavenia nemuseli upozorniť obyvateľov na zábudlivosť.

Pravdou je, že v dražovskom kostolíku sa Panna Mária nikdy nezjavila a táto legenda je iba plodom bujnej fantázie niekdajšieho ľudu Dražoviec. Pravdou je iba to, že základy kostolíka sú z obdobia, kedy žil sv. Štefan (12. storočie).