Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Báčsky Petrovec

Kontakt:

Opština Bački Petrovac
(Obec Báčsky Petrovec)
Kolarova 6
21470 Báčsky Petrovec
Srbsko

tel.+381-21-2280 378
fax: + 381-21-2280 571
e-mail: opstina@backipetrovac.rs
www.backipetrovac.rs

 

Báčki Petrovac, Srbsko
Súradnice:  45° 22′ N, 19° 36′ E
Rozloha:  158 km2
Obyvateľstvo:  13 418 (2020)
Hustota:  93 / km2
Zmluva podpísaná:  15. 10. 1998
 

Všeobecné informácie:

Informácie o Srbsku
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 88 361 km2  
Počet obyvateľov:  7 001 444 (2020)
Hlavné mesto: Belehrad
Úradný jazyk: srbština
 
Srbská republika leží v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove. Tento vnútrozemský štát susedí s Maďarskom, Rumunskom, Bulharskom, Macedónskom, Albánskom, Čiernou Horou, Bosnou a Hercegovinou a Chorvátskom. Srbsko zaberá hornaté územie, ktoré prechádza do plochej Podunajskej nížiny. Nachádzajú sa tu rozľahlé krasové územia s jaskyňami a ponornými riečkami.

Územie bývalej Juhoslávie bolo pôvodne súčasťou Rímskej a Byzantskej ríše a od 6. storočia sem začali prenikať slovanské kmene. Po roku 1945 získali nad územím kontrolu komunisti, ktorí obnovili predvojnovú Juhosláviu na formálne federatívnom základe. A až po smrti Jozefa B. Tita dochádza k oslabeniu centrálnej vlády a zosilneniu požiadaviek rozvinutejších republík na väčšiu autonómiu. V roku 1991 sa Juhoslávia rozpadla, keď jednotlivé zväzové republiky postupne vyhlásili nezávislosť a zo zväzu vystúpili. O zotrvanie vo federácii prejavilo záujem jedine Srbsko a Čierna Hora, ktorej predstavitelia utvorili tzv. Novú Juhosláviu. Tá však nezískala medzinárodné uznanie. Vojna na konci 20. storočia tu spôsobila veľkú migráciu obyvateľstva a negatívne ovplyvnila životnú úroveň krajiny.      

 

Informácie o meste Báčsky Petrovec
Rozloha : 158 km2   
Počet obyvateľov:  13 418 (2020)
 

Mesto Báčsky Petrovec je považované za najmenšie mesto (zaberá 158 km²), spomedzi 44 miest vo Vojvodine, ktorá sa nachádza v Srbsku. Miestne časti, ktoré sa nachádzajú v rámci obce sú štyri: Báčsky Petrovec ­hospodársky najvyspelejší a najväčší a ostatné mestské časti - Kulpín, Hložany a Maglić.

Báčsky Petrovec zaberá menšiu časť južnej Báčky. Rozkladá sa medzi obcami Báčska Palanka, Vrbas a Nový Sad v Báčke a obcou Beočin v Srieme. Hranicu medzi Báčskym Petrovcom a Beočinom tvorí rieka Dunaj, ktorej dĺžka pobrežia je len 1120 m. Hranica na báčskej strane sa tiahne pozdĺž dôležitých medzných ciest a pomedzi kvóty s väčšími nadmorskými výškami.

Poloha mesta je daná súradnicami 45°21´22.8”, ktorá je v celku priaznivá, avšak z hľadiska dopravných pomerov je poloha menej výhodná, pretože jej územím neprechádza ani jedna medzinárodná alebo dôležitejšia štátna cesta. No predsa len jej južnou časťou čiastočne prechádza cestná komunikácia II/111 a Nový Sad – Báčska Palanka – Sombor a železničná trať Nový Sad – Odžaci – Sombor.

Vzdialenosť skúmaného územia od hlavného mesta Srbska (Belehradu) je 123 km na sever, čo je celkom priaznivá vzdialenosť pre obyvateľov Báčského Petrovca, ktorých časová dostupnosť do hlavného mesta je 1 hodina.


Z dejín Báčskeho Petrovca
História Báčskeho Petrovca siaha až do stredoveku. Názov Petrovec pochádza z 13. storočia, keď bol v obci uznaný samostatný farský úrad s kostolom venovaným sv. Petrovi. Petrovec dostal po 2. svetovej vojne prívlastok Báčsky podľa územia Báčka. Báčka je územie medzi Dunajom a Tisou v súčasných štátoch Srbsko (Vojvodina), Maďarsko (Báčsko-malokumánska župa), pričom malá časť zasahuje aj do Chorvátska. V tureckých zápisoch sa toto mesto po prvýkrát spomína v roku 1553 ako osada s 19 domami.
Osídľovacia imigrácia mala vedome organizovaný, ako aj živelný charakter. Táto skutočnosť sa odzrkadľuje aj v imigrácii Slovákov. Prví Slováci prišli do Petrovca na žiadosť vtedajšieho veľkostatkára Mihajla Čarnojeviča v roku 1745 pod vedením slobodníka Mateja Čániho z Málinca (okres Poltár). Chodili sem pravidelne na žatevné práce a na mlatbu, najprv len do oblasti niekdajšej hranice tureckého panstva na maďarsko-slovenskej jazykovej hranici, potom čoraz južnejšie, takmer na celé územie Veľkej uhorskej kotliny.


Osobnosti mesta
Ján Čajak
(1863-1944) bol spisovateľ a učiteľ, jednaz ústredných osobnostíkultúrnych a osvetových aktivít dolnozemských Slovákov v 1. polovici 20. storočia. Bol delegátom vojvodinských Slovákov na Veľkom národnom zhromaždení v roku 1918, spolu- zakladateľom Juhoslovanského nakladateľskéhospolku v Báčskom Petrovci, zodpovedným redaktorom Národnej jednoty i spoluzakladateľom slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci. Okrem toho pôsobil aj ako predseda literárneho a národopisného odboru juhoslovanskej Matice slovenskej, rozsiahle boli aj jeho publicistické a redaktorské aktivity v časopise Náš život, ktorý začal vychádzať v roku 1933 a existuje dodnes.

Zuzka Medveďová (1897-1985) Jedna z prvých slovenských maliarok narodená v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine. To v podstatnej miere ovplyvnilo jej tvorbu nielen tematicky, ale i vo výtvarnom názore.

Ján Radomil Kvačala (1862-1934)  bol slovenský pedagóg, osvetový pracovník, zakladateľ komeniológie, cirkevný historik a evanjelický farár. Bol členom Kráľovskej českej spoločnosti náuk v Prahe. V roku 1932 sa stal prvým čestným predsedom juhoslovanskej Matice slovenskej.

Vzdelávanie
Slovenské gymnázium začalo pôsobiť 1. októbra 1919, keď petrovský evanjelický kňaz Samuel Štarke (1888-1959), ako predseda jeho kuratória, slávnostne uviedol do úradu prvých prednášateľov. Gymnázium najprv pracovalo v „štátnej škole“ i v súkromnom dome Pavla Boldockého. Od roku 1923 má gymnázium vlastnú budovu. Postavené bolo z vlastných dobrovoľných príspevkov, finančnou pomocou československej vlády a Slovákov zo zámoria, ako aj v značnej miere vlastnou dobrovoľnou prácou Petrovčanov.
Knižnica Štefana Homolu (založená v roku 1845) v Báčskom Petrovci je dnes najväčšou knižnicou vo Vojvodine a  Srbsku s väčšinovým fondom v slovenskom jazyku. Pravdepodobne je aj najväčšou knižnicou mimo územia Slovenska s knižným fondom prevažne v slovenčine. Pomenovanie dostala podľa Štefana Homolu (1820-1881), ktorý sa svojou činnosťou veľmi pričinil k pozdvihnutiu vzdelania a národného povedomia.


Kultúra
Múzeum vojvodinských Slovákov založené v roku 2011, patrí medzi najvýznamnejšie ustanovizne v oblasti kultúry a zachovania národného dedičstva Slovákov, v Srbsku. Jeho hlavnou úlohou je študovať, odborne spracovávať, zbierať a prezentovať historické dedičstvo a dejiny umenia Slovákov v Srbsku. 

Slovenské vojvodinské divadlo je najmladším profesionálnym divadlom vo Vojvodine. Vzniklo v roku  2003 a je logickým pokračovaním tradície slovenského divadelníctva, ktoré na tomto území tradične zaznamenáva úspechy. Každá nová divadelná sezóna znamená pokračovanie vo vyše 150 ročnej tradícii od prvého ochotníckeho divadla založeného v roku 1866.

Galéria Zuzky Medveďovej bola slávnostne otvorená 1. júla 1989. Prvá výstavná expozícia pozostávala z 54 zreštaurovaných  výtvarných prác Zuzky Medveďovej z darovaného štátneho fondu.

Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina existuje v Báčskom Petrovci od roku 1984 so súčasným menom z roku 2001. Spolok sa zaoberá ľudovým spevom a folklórnym tancom. Jeho členovia sa zúčastňujú na rôznych folklórnych festivaloch v Srbsku a v zahraničí.


Podujatia
Prvé Slovenské národné slávnosti sa organizovali v roku 1919. Ide o podujatie celomenšinového významu.
Národný deň Slovákov v Srbsku (prvý víkend v auguste) je prehliadka slovenského folklóru. Denná priemerná návštevnosť je cca  7 000 osôb.
Tradičné podujatie venované Petrovcu a Petrovčanom je Deň Petrovca.  Je to oslava, ktorou sa slávnostne pripomína deň podpísania osadníckej zmluvy z 25. mája 1747. Súčasťou osláv je aj Festival klobás (klobasiáda). Dni Petrovca sa uskutočňujú každoročne posledný májový víkend. 


Turizmus
K turistickým atraktivitám patria početné pamätníky, ktoré svedčia o bohatom kultúrno-historickom a etnografickom dedičstve tohoto územia. V Báčskom Petrovci nájdu návštevníci dom ešte z čias feudalizmu, budovu farského úradu so slovenským evanjelickým kostolom z roku 1823 a mniač na spracovanie konope, ktorý patrí k chráneným kultúrnym pamiatkam. Významnú súčasť turizmu v Báčskom Petrovci tvorí aj aqua park Petroland ktorý je otvorený od roku 2012.

(Informácie o obci Báčsky Petrovec spracoval Bc. Martin Šramka v roku 2021)

 

 

spoznajte_báčsky_petrovec

 

Báčsky Petrovec, Srbsko
15. 10.1998  Zmluva o priateľstve, partnerstve a trvalej spolupráci

Obec tvoria štyri osady: Báčsky Petrovec, Kulpín, Magliť, Hložany

  • charakteristické rôznorodé národnostné zloţenie obyvateľstva (viac ako 66% obyvateľstva tvoria Slováci)
  • stredisko najvyšších vyučovacích inštitúcií Slovákov v krajine 
  • sídlia tu: Matica Slovenská, Národné múzeum, Galéria Zuzky Medveďovej, Poľnohospodárske múzeum, Knižnica Štefana Homolu, Galéria Vladimíra Urbančeka, Združenie Ahoj
  • centrum kultúrnych, osvetových, hudobných, tanečných a ďalších kultúrno-umeleckých manifestácií
  • Spolupráca v oblasti kultúry:
    - každoročná účasť slovenskej delegácie v Báčskom Petrovci na Slovenských národných slávnostiach a Oslavách dňa Petrovca
    - každoročná účasť srbskej delegácie v Nitre na Cyrilo-metodských slávnostiach 
  • Spolupráca Policajného zboru v Báčskom Petrovci s príslušníkmi Mestskej polície v Nitre založená na výmene skúseností 
  • Spolupráca v oblasti vzdelávania:
    - spolupráca škôl - Gymnázium, Párovská 1, Nitra a Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci
    - výmena skúseností projektových tímov z oboch miest 
  • Spoločná účasť na rôznych workshopoch, konferenciách a pracovných stretnutiach
  •  Zaujímavosti o obci
    • „klobasiáda“ – Festival klobás, počas ktorého odborníci hodnotia klobásy výrobcov tejto gastro špeciality, prebieha súťaž v zhotovení najchutnejšej sviežej petrovskej klobásy, tiež súťaž o najlepšiu domácu pálenku
    • Medzinárodný Festival svadobných obyčají – svadobné zvyklosti multikultúrneho, multietnického a multikonfesijného prostredia
    • Knižnica Štefana Homolu – najväčšia knižnica mimo územia Slovenska s knižným fondom prevažne v slovenčine, je jednou z najstarších knižníc na území Srbska

Viac informácií o meste Báčsky Petrovec nájdete na stránke www.backipetrovac.rs.
 
 

Meet Báčsky Petrovec

Báčsky Petrovec, Serbia
July 15th ,1998 - Partnership, friendship and permanent cooperation agreement
The municipality form four settlements: Báčsky Petrovec, Kulpín, Maglić, Hložany

  • Characterized by the diverse national composition of the population (more than 66% of the population are Slovaks)
  • Center of the highest educational institutions of Slovaks in the country
  • Here are located: Matica Slovenská, National Museum, Zuzka Medveďová art gallery, Agricultural museum, Štefan Homola library, Vladimír Urbanček art gallery, Association Ahoj.
  • Heart of the cultural, educational, folklore and other cultural and artistic manifestations
  • Collaboration in the field of culture:
    - yearly participation of the Slovak delegation in Báčsky Petrovec during the Slovak national festival (Slovenské národné slávnosti) and celebrations of Petrovec (Dni Petrovca)
    - yearly participation of the Serbian delegation in Nitra during the days of Saints Cyril and Methodius (Cyrilo-metodské slávnosti)
  • Collaboration between the police force in Báčsky Petrovec and the municipal police in Nitra based on the exchange of experience
  • Collaboration in the field of education:
    - cooperation between schools Gymnázium, Párovská 1, Nitra and Gymnázium Jána Kollára in Báčsky Petrovec
    - exchange of experience of project teams from both cities
  • Mutual participation at various workshops, conferences and business meetings

  • Interesting fact about the Báčsky Petrovec municipality:
  • „klobasiáda“ - Sausage festival, during which experts grade the sausages of various producers, a competition for the most tastiest sausage is held and there is also a competition for the best homemade pálenka (Slovak fruit brandy)
  • ‘’Medzinárodný Festival svadobných obyčají’’ - The international wedding festival held in Báčsky Petrovec, at which are demonstrated wedding habits of a multicultural, multi-ethnic and multiconfessional environment.
  • Knižnica Štefana Homolu - The Štefan Homola library; the largest Slovak library outside of Slovakia, with books written mostly in the Slovak language. It is one of the oldest libraries in Serbia.

You can find more information concerning Báčsky Petrovec on the website: www.backipetrovac.rs.