Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Chrenová

Mestská časť Chrenová dostala názov podľa obce, ktorú k Nitre pričlenili v roku 1960. Názov Chrenová sa používa od roku 1945, predtým sa obec nazývala Tormoš. Podľa listiny z roku 1271 na tomto území jestvovala osada Tremes, ktorá bola spolu s Nitrianskym hradom súčasťou kráľovského majetku. V 14. storočí tu stáli dve obce. Malý Tormoš patril Nitrianskej kapitule, Veľký Tormoš spočiatku vlastnili zemania, neskôr sa stal poddanskou obcou nitrianskeho biskupa. Počas stavovských povstaní obe dediny spustošili kurucké vojská. Po pričlenení k Nitre sa v Chrenovej udiali veľké zmeny. Pôvodne poľnohospodárska obec sa premenila na veľký obytný súbor tvorený panelovými domami. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia bola Chrenová najväčším sídliskom v Nitre a jedným z najväčších na Slovensku. Z pôvodnej obce sa nezachovalo takmer nič. Počas výstavby Dlhej ulice padla za obeť starobylá zvonica z roku 1770, a tak je dnes hádam jedinou „staršou“ stavbou areál kostola a kultúrneho domu z roku 1943.
Sídlisko Chrenová I. je jedným z najlepších povojnových sídliskových komplexov na Slovensku. Jednoduchá skladba typových domov v podobe rovnoramenného písmena Y (trojposchodový a trinásťposchodový typ). Autor urbanistického riešenia: Michal Maximilián Scheer. Realizácia projetku v rokoch 1963 - 1965.

Z centra Nitry sa na Chrenovú dostaneme buď po Chrenovskom moste cez rieku Nitra popri ŠD Nitra UKF (bývalý hotel Nitra) alebo po moste v predĺžení Štúrovej ulice. Hneď za riekou stoja budovy oboch nitrianskych univerzít. Naľavo od Triedy Andreja Hlinku leží Univerzita Konštantína Filozofa. Vysoká škola s viacerými fakultami je zameraná najmä na pedagogiku a didaktiku. Pripravuje však aj odborníkov pre rozličné odvetvia vedy a výskumu. Jej predchodcom bol Pedagogický inštitút založený v roku 1959, ktorý neskôr pretransformovali na Pedagogickú fakultu.
Napravo od rušnej komunikácie upúta svojím nevšedným vzhľadom komplex budov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Zaraďujú ho medzi najvydarenejšie diela modernej slovenskej architektúry. Tvorí ho šesť pavilónov budovaných postupne v rokoch 1960 až 1986. Predtým na tomto mieste stálo Staré letisko a malá továreň na výrobu lietadiel.
Na Akademickej ulici je okrem vysokoškolského internátu Nová Doba a moderných budov Archeologického ústavu SAV a Agroinštitútu aj hlavný vchod do výstavného areálu AGROKOMPLEX.