Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Budova SPU

Budova Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (Vysokej školy poľnohospodárskej) bola postavená podľa projektu architektov Vladimíra Dedečka a Rudolfa Miňovského. Staviteľom boli Pozemné stavby Nitra. Projekt bol vypracovaný v rokoch 1955 - 1961. Realizácia prebehla v rokoch 1961 - 1966, podľa odvážnejšieho projektu Vladimíra Dedečka. Vladimír Dedeček zachoval pavilónovú kompozičnú schému, tri sedempodlažné pavilóny zostali kolmo napojené na priebežnú komunikačnú os, ktorá bola zredukovaná na uzavretú presklenú chodbu na prízemí. Štruktúru doplnil o rad relatívne samostatných posluchární v troch veľkostných mutáciách pre 60, 150 a 250 poslucháčov, ktoré napojil kolmo na os priebežnej chodby z oboch jej strán. Tri najväčšie posluchárne sú situované naproti trom teoretickým pavilónom, menšie sú na chodbu napojené v intervaloch medzi pavilónmi tak, že proti sebe cez chodbu stojí poslucháreň pre 60 a pre 150 študentov, pričom spolu vytvárajú jeden architektonický objem. Aulu maximu, ktorá získala jedinečnú šošovkovitú formu, aj s deväťpodlažným rektorátom Vladimír Dedeček nakoniec z pavilónovej schémy vyčlenil, no neooddelil, a udelil im zvláštnu, do istej miery autonómnu pozíciu. Architekt aulu povýšil na najvýznamnejšiu časť vysokoškolského komplexu. Aulu nesie dômyselný železobetónový systém. Jeho piliere prerastajú halou a nad ňou uzatvárajú základňu auly s korunou z vidlicovo rozvetvených železobetónových pilierov usporiadaných do kruhu tak, aby na ne mohol byť posadený okraj stlačenej kupoly bez potreby akejkoľvek ďalšej stredovej opory v interiéri. Vznikla tak šošovkovitá aula, ktorá má priemer 37 metrov a kapacitu 600 miest. Kupola má priznané rebrovanie usporiadané do hviezdicovitého obrazca okolo kruhového okula vo vrchole klenby. Podľa šošovkovitého tvaru zošikmené pásové okno, ktoré obieha po celom obvode auly pod okrajom kupoly, v úrovni vidlicového vetvenia obnažených nosných pilierov, poskytuje panoramatické priehľady z auly do exteriéru a zároveň kupolu vizuálne oddeľuje od dolnej časti auly, a tak rozbíja jej statickú monumentalitu. Spoločne s jej rebrovaním vytvára nad spoločenským priestorom auly optickú hru.
Komplex Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (Vysokej školy poľnohospodárskej) bol v roku 2014 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

(z publikácie J. Novák/ R.E. Pročka Architektúra 20. storočia v Nitre)
 

Začiatky poľnohospodárskeho vysokého školstva na Slovensku sú úzko zviazané so Slovenskou vysokou školou technickou v Bratislave, na ktorej sa zriadil odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva. V školskom roku 1941/42 začali prednášky z poľnohospodárstva. V roku 1946 Slovenská národná rada ustanovila z odboru lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave samostatnú školu - Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Významným medzníkom v slovenskom poľnohospodárskom vysokom školstve bol rok 1952. V tomto roku v rámci reorganizácie vysokých škôl vláda ustanovila z dvoch fakúlt Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach dve samostatné vysoké školy - Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene. Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre začala svoju činnosť dvoma študijnými odbormi - fytotechnický a zootechnický. V organizačnej štruktúre bola tvorená Agronomickou a Zootechnickou fakultou. V roku sa tieto dve fakulty zlúčili do Agronomickej fakulty a zároveň bola zriadená nová Prevádzkovo-ekonomická fakulta. V roku 1969 vznikla Mechanizačná fakulta. Najmladšou fakultou je Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, vznikla v roku 1995. Od vzniku VŠP získalo titul poľnohospodárskeho inžiniera viac ako 29 000 absolventov, ktorí našli široké uplatnenie v rámci rezortu pôdohospodárstva, aj mimo neho. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Zb. bola v roku 1996 Vysoká škola poľnohospodárska premenovaná na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu.
Pôvodne sa tu rozprestierali zamokrené lúky, neskôr premenené na polia. Ďalej na juhu ležalo bývalé nitrianske letisko a počas vojny Mrázová továreň na výrobu lietadiel, potom výrobňa nábytku, ktorá v roku 1949 vyhorela.