Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Upchatá križovatka pred Mestským domom

Starší Nitrania sa pamätajú na časy, keď pred historickou radnicou bola rušná križovatka a na Hlavnom, Divadelnom, alebo Štefánikovom, dnes Svätoplukovom námestí bývali trhy, neskôr sa preniesli za radnicu. Za I. ČSR na križovatke dokonca stál policajt, ktorý zo svojho piedestálu riadil rušnú dopravu.
Jeden trhový deň sa na tejto križovatke ocitol gazda zo susedných Hrnčiaroviec aj so svojím oslím záprahom. Oslík to bol pekný, navyše nenáročný a keď sa mu chcelo, tak raz-dva odviezol gazdu aj s jeho tovarom. Lenže, len keď sa mu chcelo. O tomto milom zvieratku panuje presvedčenie, že je tvrdohlavé a keď si niečo vezme do hlavy, tak s ním nik nepohne. Môžeš nad ním i po ňom bičom plieskať, môžeš nadávať i prosiť, na kolená kľaknúť pred ním – nič. Neviem, či je to pravda, vlastnú skúsenosť nemám, ale z tejto fajty musel byť aj náš somárik, lebo keď došiel na križovatku z ničoho nič zastal a nedbal na krik ani bič čoraz nervóznejšieho gazdu. Len stál a uprene pozeral niekam do diaľky, ktovie čo sa mu v hlave premieľalo, možno sníval o svojej pravlasti. Dovolil si dokonca nedbať ani na pokyny úradnej osoby v uniforme policajta, ktorý stále razantnejšie pohyboval rukami a udával smer cesty.
Všetka doprava sa zasekla, autá vytrubovali, kočiši nadávali a ľudia z trhoviska i okolitých ulíc sa zbiehali na diváky. Policajt s váhou celej svojej urazenej autority vyzýval gazdu aby sa odpratal z križovatky. Nuž áno, pratal by sa, keby somárik nebol iného názoru. Nepomáhala bitka ani krik, ani úradné výzvy. Do akcie sa zapojili aj okolostojaci diváci – somára ťahali, tisli, sácali, ale somár len stál a stál, akoby sa na novú mestskú sochu premenil.
Úsilie pomáhačov pomaly ustávalo, aj dobromyseľné rady od divákov sa už vyčerpali, námestie i ulice boli kompletne upchaté povozmi, kárami a autami a náš somár stále bez pohybu stál uprostred križovatky.
Medzi divákmi stál jeden starý trogár (ako inak, vraj z Pároviec), ktorý sa len prizeral čudnému súboju poťahujúc kedy-tedy z hlinenej nitrianskej fajočky. Občas niečo zamrmlal - okolostojaci mohli počuť: veľa hláv sa tu zbehlo, ale rozumu v nich málo. Naveľa vystúpil z davu, vytiahol z vrecka zložené noviny a strčil ich somárovi pod chvost.
- A teraz čo? Pochechtávali sa diváci.
Trogár si ich nevšímal, z vačku vytiahol sírové zápalky a papier pod somárovým chvostom zapálil. Keď vyšľahol plameň, somár sa dal do divokého cvalu, div, že nepováľal odskakujúcich ľudí.
- Predsa len sú noviny na niečo dobré – okomentoval to jeden z divákov.

Mgr. Anton Števko

 

križovatka_nitra

Hlavné námestie r. 1930, foto: archív Ponitrianskeho múzea v Nitre