Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Povesť starej Nitry 2

Nitra sa v našom prvom príbehu prezentovala ako synonymum zlodejov a podvodníkov. Takú povesť si mohla vyslúžiť len v neprajnom zahraničí, ale ako to bolo u nás na Slovensku, či v prvorepublikovom Československu? Obyvatelia Nitry boli pre jej okolie trogármi a rečňovačky a vtipy o nich sú známe dodnes. K imidžu mesta za I. republiky v Čechách prispel časopis České slovo, ktorý vtipom a historkám o Nitre venoval celú jednu stranu. Ponúkam niekoľko z nich.
Kde nájdete najväčší počet pochovaných pravých Nitrančanov? Myslíte, že na Mestskom cintoríne? Kdeže! V Ilave, alebo v Leopoldove a zopár ich nájdete aj v slávnom Sing-Singu.
Pravému Nitrančanovi sa neoplatí podať ruku, môže vám pritom aspoň prsteň ukradnúť, ak nie celý prst.
Viete prečo sa železničná trať za nitrianskou stanicou tak skrúca? Projektanti to na žiadosť železničnej spoločnosti naplánovali preto, aby rušňovodič videl na zadné vozne, či mu ich Nitrančania neukradli. Toto však už nie je ani humor, to je čistá zlomyseľnosť živená závisťou. Veď nielen za stanicou, ale aj pred stanicou od Nových Zámkov sa stará trať krútila ako vretenica a tesne pred I. svetovou vojnou ju vyrovnali. Boli by to robili, keby bolo čo len zrniečko pravdy na našom príbehu?
Predvolebné zhromaždenia v prvorepublikovej Nitre si tiež vyžadovali špeciálne opatrenia a riešenia, ako o tom svedčí historka o druhých parlamentných voľbách v ČSR. V novembri 1925 sa konali spojené parlamentné voľby do snemovne i senátu a strany sa pretekali v sľuboch potenciálnym voličom a v podujatiach, ktoré ich mali presvedčiť, že budúci poslanci na nich myslia, že sú ich, že sú ako oni. Aj v Nitre sa istá strana chcela ukázať ako kresťanská a tak sa jej príslušníci a sympatizanti v oveľa väčšom počte ako inokedy začali zhromažďovať na bohoslužbu pred kostolom. Že prečo pred kostolom a nie priamo v kostole? No preto, že kostol bol zamknutý – kostolník stratil kľúče a za svet ich nemohol nikde nájsť. Mladý kaplán si priam zúfal, toľko ľudí pred kostolom, zvonár už odzvonil a kostol zatvorený. Ešte že nešťastného kostolníka napadla spásonosná myšlienka. Postavil sa pred dvere kostola a zvučným hlasom sa prihovoril zástupu do sviatočných šiat vyobliekaných straníkov i nestraníkov:
- Drahí spoluobčania, stal sa malér, nemôžeme otvoriť náš svätostánok, stratili sa kľúče. Preto vás prosím, ak niektorí máte náhodou u seba náhradné, nech zdvihne ruku.
Kostolník na rozdiel od mladého duchovného vôbec nebol prekvapený, keď nad hlavy občanov vyletelo do sto rúk.
Pred podobnými voľbami o 4 roky neskôr (v októbri 1929) sa v Nitre konalo veľké zhromaždenie nemenovanej strany, na ktorom bolo nespočetné množstvo ľudí nielen z Nitry, ale aj zo širokého okolia. Už v predvečer zhromaždenia pricestoval do mesta ústredný tajomník. Hlavný rečník si chcel v hotelovej izbe Schillera pripraviť zajtrajšie vystúpenie. Nitrianski spolustraníci dobre poznali tohto malého, územčistého pána a veľmi ich prekvapilo, keď na zhromaždení ponad rečnícky pult vyčnieval priam obor. Nevedeli sa dočkať konca jeho reči, čo boli takí zvedaví na príčinu náhleho vzrastu hosťa. Ten keď videl ich prekvapené tváre s vysvetlením neotáľal:
- Milí spolupartajníci, veru nevyrástol som u vás za jednu noc, ako ste si možno mysleli. Rečnil som tu v Nitre o politickej i všeobecnej morálke a nechcel som, aby korunou môjho vystúpenia bolo zmiznutie mojich kufrov, tak som sa pre istotu na ne postavil, aby ste mi ich počas rečnenia neukradli!

Mgr. Anton Števko

 

povest2

Stavba novej železničnej trate od Nových Zámkov v roku 1912,
foto: archív Ponitrianskeho múzea v Nitre