Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Ako nitrianski haveri "svoje" ukradli

Keď vzniká nový štát, vždy vznikajú aj pochybnosti o tom, či sa mu bude dariť, či sa vôbec udrží. Bolo to tak aj pri vzniku I. ČSR. Neobišla ho síce povojnová inflácia, ekonomika však bola oveľa zdravšia, ako u okolitých susedov, veď napr. v Nemecku sa pri obyčajných nákupoch počítalo v miliónoch. Československý štát mal dobrú menu, čo neklamne potvrdzovalo aj sťahovanie sa organizovaného zločinu na jeho územie. Aj Nitra začiatkom 20. rokov zažila tento „boom“. Medzinárodné podsvetie si ju vybralo preto, že nebola ďaleko od Bratislavy, Viedne i Budapešti, ale zasa dostatočne „za vetrom“, aby ho neotravovali bezpečnostné zložky nového štátu.
Podsvetie popri pašovaní, vlámačkách, podvodoch všetkého druhu, nezabúdalo ani na snáď najvýnosnejšiu činnosť – falšovanie bankoviek stabilnej československej koruny. Falšovanie peňazí však nie je také jednoduché, ako sa zdá. Lisy, papier, farby – to sa dá získať, ide len o výšku provízie, ale urobiť zodpovedajúcu grafiku a potom matrice – takých fachmanov je málo. Nitra však takého mala, bol to vraj stredoškolský profesor kreslenia, ktorého matrice produkovali dokonalé päťstokorunáčky. Však aj príslušným orgánom chvíľu trvalo, kým ich nepravosť odhalili. Náš pán profesor sa s československými päťstokorunáčkami vraj natrápil, ich zložitosť sa nedala ani porovnať s jednoduchým prevedením amerických dolárov, ktoré s úspechom roky napodobňoval. (Keď vycítil, že jeho anonymita by mohla byť narušená, neváhal a presunul sa vraj do Turecka).
Polícia podľa frekvencie výskytu falošných bankoviek usudzovala, že peňazokazecká dielňa musí byť v Nitre, ale dokázať to nemohla. Darmo svoje podozrenia pretavila do razií, domových prehliadok, či vyšetrovaní podozrivých, dielňu sa stále nepodarilo odhaliť. Bodaj by aj, keď bola mobilná a väčšinou „pracovala“ v noci na ľudoprázdnom mieste. Že kde? Vraj v hrobke na mestskom cintoríne, kam páchatelia priniesli malý tlačiarenský lis, ktorý sa zmestil do nenápadného kufríka.
Úrady sa naučili falošné peniaze bezpečne rozoznávať, pomaly ich sťahovali z obehu a na ich sústreďovanie určili komárňanskú poštu. Zvesť o balíku peňazí v Komárne sa dostala do uší „kráľovi“ nitrianskeho podsvetia a tak bolo rozhodnuté. Hromada peňazí zmení majiteľa a určite to nebude ťažká úloha pre nitrianskych „haverov“ - chlapcov, tak sa nazývali príslušníci nitrianskeho podsvetia vo svojom argote. Bez problémov vedeli zaobstarať poštársky oblek, úradný voz i príkaz na prevoz. Všetko išlo ako po masle - prebratie vriec peňazí, naloženie i odchod falošného poštárskeho voza. Voz sa bez problémov doteperil do Nitry, kde ho už netrpezlivo očakávali popredné hlavy podsvetia. Nedočkavo otvárali vrecia, z ktorých sa na nich škerili päťstokorunáčky – lenže všetky falošné. Ukradli vlastný falošný výrobok.
Z lupu teda nebol žiadny hmotný osoh, ale na niečo bol predsa len dobrý. Nitrianski haveri si tento príbeh podávali z generácie na generáciu ako poučenie pre budúce „akcie“ – tipy si treba vždy dôkladne preveriť.

Mgr. Anton Števko

 

haveri

500 Kčs z roku 1929