Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Kostol sv. Cyrila a Metoda Mlynárce

Stredoveká obec Molnoš ( dnešné Mlynárce ) patrila spočiatku Nitrianskemu hradu, potom ju vlastnili Zemania, Ján Hunyady daroval svoje majetky v Molnoši Nitrianskej Kapitule. Roku 1940 farárom v Nitre – Dolné mesto sa stal Mons. Michal Boleček: Filiálku farnosti Nitra – Dolné mesto bol aj Molnoš. Boleček sa už v roku 1943 rozhodol postaviť v Molnoši nový priestranný chrám. V júni 1944 plány nového kostola vyprojektoval nitriansky staviteľ arch. Otto Kapalla. V tom istom roku nitriansky titulárny arcibiskup Dr. Karol Kmeťko posvätil základný kameň nového domu Božieho, ktorý mal byť zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Druhá svetová vojna však oddialila výstavbu nového chrámu. Až začiatkom marca 1946 sa začalo intenzívne pracovať na stavbe a po prekovaní rozličných prekážok bol v októbri 1946 Nový kostol pod strechou. Dňa 10. novembra v tom istom roku ho benedikoval Mons. Michal Boleček, aby sa v Novom kostole mohli slúžiť sv. omše.

V nasledujúcom roku dokončili stavebné práce a nový Cyrilometodský chrám vybavili primeraným vnútorným zariadením. Dňa 5. júla 1947 Nitriansky svätiaci biskup Dr. Eduard Nécsey konsekroval hlavný oltár i priestranný kostol sv. Cyrila a Metoda.

Kostol sv. Cyrila a Metoda v Mlynárciach postavili v ideovej spolupráce Valéra Zavarského. Ide o modernejšie chápanú trojloďovú bazikálnu stavbu, riešenú prísne symetricky na pozdĺžnu os. bazilika má rovno uzavreté presbytérium a predstavenú vežu, flankovanú vysokou kulisovitou prístavbou, členenou dvojicou pretiahnutých okien. Stredná loď baziliky je 7,50 m široká, spolu s bočnými loďami je chrám 15,50 m široký: Dĺžka lode spolu s presbytériom a vstupnou časťou je 28,40 m. Vysoké prevýšenie strednej lode, charakteristické bazikálne osvetlenie dvojicami obdĺžnikových okien v prevýšenej časti i v bočných lodiach dodávajú sakrálnemu objektu dojem ľahkosti a vznešenosti.

Cyrilometodský kostol v Nitre – Mlynárciach ozdobili traja umelci výtvarnými dielami rozličných techník: Kamenným reliéfom nad hlavným vchodom, farebnou vitrážou v dvojici polkruhovo ukončených okien a monumentálnou nástennou maľbou v závere presbytéria.

Kamenný reliéf obidvoch svätcov od akad. sochára Vojtecha Ihriského, situovaný nad hlavný vchod do kostola, predstavuje Solúnskych bratov vo vzájomnom dialógu nad prvým prekladom písma sv. do nového leturgického jazyka: Staroslovienčiny. sv. Metod má oblečené liturgické rúcho s biskupskou mitrou na hlave a číta z otvorenej knihy preklad posvätného textu: sv. Konštantín – Cyril v ruchu mnícha počúva slová svojho brata. Kompozícia obidvoch postáv vtlačených do plytkej polkruhovo ukončenej niky je určená vymedzeným priestorom a závislá od staršej výtvarnej tradície chápaním postoja obidvoch postáv v klasickom kontraposte, z ktorého potom vyplýva aj záhybový systém drapérií.

Rovnako novým ešte priebojnejším hľadaním sa vyznačuje ústredné výtvarné dielo Cyrilometodského kostola – monumentálna nástenná maľba v závere presbytéria nad hlavným oltárom, ktorého mramorovú architektúru navrhol v. Zavarský a realizoval akad. sochár F. Gibala. Autor nástennej maľby nitriansky maliar Edmund Massányi, absolvent umeleckopriemyselnej školy v Prahe, v značne komplikovanej kompozícii zobrazil „ Kázeň sv. Cyrila a Metoda“. Solúnsky bratia stoja na vyvýšenom mieste a prihovárajú sa slovienom, rozmiestnených do kruhu okolo nich. sv. Konštantín – Cyril drží v rukách otvorenú knihu s abecedou hlaholského písma. sv. Metod s dvojkrížom v ruke sa obracia rečníckym gestom k zástupu veriacich.

Tretie umelecké dielo v Cyrilometodskom kostole – farebné vitráže v dvojici okien – zobrazuje Solúnskych bratov v maximálnej výtvarnej skratke, vytvárajúcej z obidvoch postáv symbol Byzantskej misie, ktorú vyslal cisár Michal III. na Veľkú Moravu.