Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Štefan Romuald Hadbavný - jazykovedec

Kamalduli (rímskokatolícka kontemplatívna rehoľa, ktorá sa sformovala začiatkom 11. stor., zakladateľ  Romuald z Ravenny), sa dlhé stáročia ako jedna z najprísnejších reholí venovala iba svojmu duchovnému poslaniu. V období osvietenstva sa okrem tohoto základného poslania časť rehoľníkov začala venovať i iným činnostiam ako jazykoveda, botanika, liečiteľstvo a pod. V našom prostredí vynikli hlavne dve osobnosti kamaldulského rádu: František Ingác Jäschke, známejší ako mních Cyprián a  Štefan Romuald Hadbavný. Spája ich aj to, že obaja strávili roky svojho noviciátu v kláštore na Zobore, kde zložili aj rehoľné sľuby a neskôr pôsobili v kláštore sv. Antona pustovníka v Lechnickej doline na Spiši, nazývanom aj „Červený kláštor“.

Don Romuald Hadbavný sa narodil 10. novembra 1714 v obci Machalovce – dnes časť Jánoviec (okr. Poprad) a pokrstený bol vo Spišskom Štvrtku ako Štefan. Rodičia Peter a Mária (rod. Grodkovská) boli zrejme zemanského pôvodu, brat Daniel si za svoje životné poslanie taktiež zvolil duchovnú dráhu a stal sa františkánom – minoritom v Levoči.  Štefan navštevoval jezuitské gymnázium v Levoči, neskôr absolvoval noviciát  a štúdium teológie v Kláštore sv. Jozefa v Nitre na Zobore. Tu zložil 16. apríla 1736 rehoľný  sľub, prijal meno Romuald. o tri roky bol ordinovaný za diakona a napokon 29. augusta 1740, vysvätený za kňaza. Po ďalších štyroch rokoch pôsobenia na Zobore sa stal členom konventu sv. Antona v tzv. Červenom kláštore v Pieninách, kde postupne zastával rôzne funkcie (napr. archivár, zapisovateľ kapituly, správca hospicu, sakristián). Nikdy sa nestal priorom kláštora, ako sa niekedy nesprávne uvádzalo, najvyššiu funkciu dosiahol v roku 1747, keď bol asistentom vikára Rakúsko–Uhorskej provincie kamaldulských kláštorov. Vtedy zrejme žil v kláštore sv. Jozefa na kopci Kahllenberg pri Viedni. Po návrate dlhé roky pôsobil v Červenom kláštore, až do roku 1761, keď generálna kapitula rozhodla o jeho preložení do kláštora sv. Michala archanjela pri Lánszéri v Šoproňskej župe. Dôvodom jeho preloženia bol zrejme trest, udelený po spore o majetky s farárom v Spišskej Starej Vsi, v ktorom sa Hadbavný exponoval. Zo zachovanej korešpondencie je zrejmé, že Hadbavný bol týmto počinom rozhorčený, cítil sa ukrivdený a v novom domove trpel pocitom neužitočnosti. Opakovane vyjadroval túžbu po návrate argumentujúc „pretože tam (v Červenom kláštore) mám už pripravenú umrlčiu truhlu“. Po návrate do „svojho“ kláštora pôsobil Hadbavný v rôznych, tentokrát už len duchovných funkciách a venoval sa archívnej a jazykovednej práci. Hadbavný okrem iného zbieral aj pramene k dejinám Červeného Kláštora, ktoré boli podkladom pre známeho jezuitského historika Spiša a Šariša Karola Wagnera pre  zostavenie Annalecta Scepusii sacri et profani vydanej v roku 1780.  

V tvorivom prostredí kamaldulského konventu v Červenom kláštore vzniklo niekoľko zásadných jazykovedných diel, prekladov a historických prác. Všetky boli napísané tzv. „kamaldulskou“ slovenčinou“ čo bola forma kultúrnej západnej slovenčiny. Najznámejšie ale aj najvýznamnejšie z nich sú tieto dve diela:

Swaté Biblia Slowenské aneb Pjsma Swatého částka I-II (tzv. kamaldulská Biblia preložená pred rokom 1756, zachovaná v odpise z rokov 1756-1759 ). Je to prvý známy ucelený preklad Biblie do slovenčiny. Rukopis tejto rozsiahlej práce (920 a 775 strán), pripravenej na vytlačenie, našiel v roku 1946 na fare v Cíferi miestny farár a odovzdal ho historikovi Vendelínovi Jankovičovi. Originál sa dnes nachádza v  archíve Arcibiskupského úradu v Trnave.  Vernú kópiu si  môžete pozrieť v Diecéznej knižnici  Nitrianskeho biskupstva na Samovej ulici.

Syllabus dictionarij latino-slavonicus... (tzv. Kamalduský slovník z roku 1763) je  obsiahly (948 strán) rukopis latinsko-slovenského slovníka. Slovník má nedoceniteľný význam pre slovenskú historickú lexikografiu a lexikológiu. Originál rukopisu je dnes je uložený v Univerzitnej knižnici v Budapešti.

Autorstvo slovníka aj prekladu Biblie sa dlho pripisovalo Romualdovi Hadbavnému,  hoci jednoznačné dôkazy o tom neboli (v zachovaných rukopisoch o autorstve textu niet žiadnej zmienky). Je skôr pravdepodobné, že na vzniku týchto rozsahom objemných prác sa podieľalo viacero kamaldulských mníchov a Romuald mal možno úlohu zostavovateľa s hlavným podielom na náročnej práci. Predpoklady pre kolektívne dielo takéhoto zamerania boli v Červenom kláštore ideálne: v rokoch 1745–1772 sa tu nachádzalo tzv. Professorium – teologické učilište kde pôsobili viacerí vzdelaní pátri pochádzajúci zo západného Slovenska. Pri vzniku prác sa pripúšťa aj spolupráca mníchov z oboch kláštorov na území Slovenska ­– na  Zobore a v Lechnickej doline, pričom jednotná mohla byť len redakcia vedená Romualdom Hadbavným.

Z menej známych prekladov ktoré vznikli v Červenom kláštore treba spomenúť preklad náboženských spevov francúzskeho benediktína 16. storočia Ľudovíta Blosia s názvom Blosiove spevy obsahujúceho 720 strán.

Hoci už asi nebude možné presne zistiť podiel práce Romualda Hadbavného na vzniku týchto dôležitých prác, je zrejmé, že išlo o výnimočnú a rešpektovanú osobnosť kamaldulského rádu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že keď 30. 8. 1780 vo svojom obľúbenom Červenom Kláštore zomrel, pozostalí mnísi za zosnulého slúžili každodenné zádušné omše behom celých deviatich týždňov. Toľko dní sa dovtedy neslúžili omše za žiadneho zomrelého... 

Záver príspevku o Romualdovi Hadbavnom a jeho diele by mohla vyplniť potešujúca skutočnosť, že „kamaldulská Biblia“ sa dočkala po takmer 250-tich rokoch vydania. Jej faksimilové vydanie vo dvoch zväzkoch, ktoré pripravili pracovníci Slavistického kabinetu SAV v Bratislave (dnes Slavistický ústav J. Stanislava SAV) pod hlavnou redakciou J. Doruľu, vyšlo 2002 v Mníchove (v edícii Biblia Slavica) zásluhou nemeckého slavistu Hansa Rotheho, v precíznom bibliofilskom vydaní s úvodným slovom kardinála J. Chryzostoma Korca a komentárovou časťou uverejnenou v nemčine.

Treba ešte podotknúť, že práce kamaldulských mníchov sú aj 21. storočí predmetom bádania odborníkov z viacerých oblastí.  V rokoch 2008 – 2012 boli na Katedre histórie a biblických vied Teologického inštitútu Katolíckej univerzity v Ružomberku v Spišskej Kapitule realizované výskumné projekty pod názvami Historicko-exegetický výskum Kamaldulského prekladu Biblie a Digitalizácia Kamaldulského prekladu Biblie. Výsledkom projektu sú tri vedecké zborníky, fotografická dokumentácia a digitálna prezentácia prekladu.

RNDr. Mgr. Marián Samuel
Archeologický ústav SAV v Nitre
         Ing. Ján Kratochvíl
  Zoborský skrášľovací spolok

    

Literatúra a podklady:
Doruľa, J.: Kamaldulská Biblia v Slovenskej akadémii vied. In: Správy Slovenskej akadémie vied, 4, 2003, s. 1.

Doruľa, J.: Kamaldulská biblia z 18. storočia – prvý preklad celej Biblie do slovenčiny. In: Správy Slovenskej akadémie vied, 3, 2001, s. 20–22.

Jankovič, V.: Z kultúrnej činnosti kamaldulov v Červenom kláštore. Zborník Slovenského národného múzea v Bratislave LXIV, História 10, 1970, s. 121–131.

Mráz, A.: Dejiny slovenskej literatúry. In: Slovenská vlastiveda. Diel V, zv. 1, Bratislava 1949, s. 70, 89.

Pauliny, E.: Dejiny spisovnej slovenčiny. In: Slovenská vlastiveda. Diel V, zv. 1, Bratislava 1949, s. 381.

Olexák, P.: Ručné exlibrisy a historický kontext kamaldulského prekladu Biblie. In: Knižnica, ročník 11, č. 9, 2010, 63–65.

Dominikánsky knižničný inštitút :  https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=525

Digitálna verzia kamaldulskej biblie:   http://kb.kapitula.sk/

Pamiatkový úrad – Kamaldulaská biblia, digitalizovaná: http://www.pamiatky.sk/sk/page/kamaldulska-biblia

Obec Cífer, Kamaldulská Biblia – história: https://www.cifer.sk/obec-3/muzeum/kamaldulska-biblia/


Text k obrázkom:
1. Úvodný list kamaldulskej Biblie, originál
2. Kamaldulská Biblia, Exodus
3. Kamaldulská Biblia, Genesis
4. Kamaldulská Biblia
5. Kópia Kamaldulskej Biblie, Diecézna knižnica Nitra

 

Sondy do pokladov zoborského kláštora - všetky ostatné témy