Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Kostol sv. Michala Archanjela Dražovce

Kostol sv. Michala v Dražovciach sa nachádza na vápencovom brale na mieste starého románskeho hradiska, ktoré je čiastočne viditeľné v hornej časti vŕšku.

Táto jednoloďová stava bola vybudovaná z kameňa a tehál. Má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovou svätyňou a murovanou ihlanovou vežou (dĺžka 10m, vnútorné rozmery lode 6,3 x 4,3 m, apsida 2,9 m).

Kostol je románsky, pochádza z 11. storočia (predpokladá sa však starší základ) a patrí medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku. Z najstaršieho kostola sa zachovali základy a časti muriva. Pôvodný kostol nemal vežu a svätyňa vzadu mala podkovoviťý tvar. Bol zničený a na jeho základoch bol postavený nový kostol, ktorý bol viackrát prestavaný až do dnešnej podoby.

Kostolík prešiel v 12. - 13. storočí pod správu Zoborského kláštora s čím pravdepodobne súvisí aj prístavba k južnej stene kostola, ktorá mohla slúžiť ako pustovňa. Prístavba zakryla pôvodné okná a preto boli vyrazené nové (jedno, alebo dve) vyššie položené. Jedno, dnes zamurované, je v interiéri viditeľné naľavo nad vchodom. Prístavba zanikla niekedy v 15. storočí. Pôvodné okná boli potom opäť obnovené.

Zaujímavosťou je, že dlažba kostolíka bola kedysi asi meter pod úrovňou terénu a do kostola sa vchádzalo schodmi. Postupnou prestavbou sa však tento rozdiel vyrovnal. Po roku 1200 bola vo vnútri kostola vystavaná aj tzv. zemepánska empora - tribúna v zadnej časti lode. Predpokladá sa preto, že v samotnej remeselníckej obci žili zemepáni.

Na apside je zachovaný z vonkajšej strany tzv. strieškovitý vlys, ktorý bol typický pre tehlové kostolíky juhozápadného Slovenska tej doby. Väčšie úpravy kostolíka prebehli koncom 18. storočia, kedy boli nadstavené obvodové múry, vymenené okná a oltár. Na kostole bolo identifikovaných celkovo 10 stavebných fáz. Pri vyskúme nárožia kostola boli objavené zvyšky malty, ktorá by mohla byť z 9. storočia.

Kostolík neskôr administratívne prevzalo nitrianske biskupstvo. V roku 1803 bol v obci postavený nový kostol a tým stratil kostolík svoj význam, konali sa tu len príležitostne omše. Osud kostolíka bol ohrozený, keď sa začala stavať železničná trať a kameň sa ťažil z kopca, na ktorom stál. Ťažbe mal padnúť za obeť aj kostolík, zabránili tomu protesty miestnych obyvateľov.

V okolí kostola bolo archeologických výskum v rokoch 1989 až 1997 objavené pohrebisko. Pochovávalo sa tu od 11. do 17. storočia. Odkrytých bolo do 400 hrobov, niektoré s výbavou (mince, ozdoby, súčasti odevu). Keďže podložie tvorí skala, hroby boli pomerne plytké a podľa vtedajších zvykov boli telá mŕtvych zakryté kameninou alebo kamennou platňou (kvôli dive zveri a poverám).

Kostolík si ako predlohu vzal POFIS pri tvorbe známky k 25. výročiu Slovenskej cirkevnej provincie spolu s ďalším stredovekým kostolíkom v Nitre - Párovciach. Je znázornený na pripojenom kupóne.

Spolu s ďalšími románskymi stavbami bol dražovský kostolík vyobrazený aj na prvých eurových známkach, vydaných 2. januára 2009. Tu je však stavba zachytená v zdeformovanej podobe, kvôli efektu tzv. zbiehania línií, ktorý sa prejavuje na fotkách.

Kostolík bol zobrazený aj na rubovej strane bankovky v hodnote 50 Sk.

V Dražovciach natáčal Pavel Dvořák príbeh s názvom Meluzína z cyklu Stopy dávnej minulosti (1. časť, 2. časť).

Úžasnú atmosféru miesta využili viackrát aj filmári. Pri kostolíku sa natáčili niektoré scény známeho historického filmu F. Vláčila Markéta Lazarová a taktiež filmov Adam Šangala, Javor a Juliana,  film Tacho či Lásku na vlásku.

Výnimočnú polohu kostolíka využili pre natáčanie svojich videoklipov napr. skupiny Tublatanka a Gladiátor.

 

Kostolík je dostupný po miernom výstupe z Dražoviec, mestskej časti Nitry.
Do mestskej časti Dražovce premáva linka MHD č. 4.
Stavba stojí na voľne  dostupnom mieste.

Kostolík nie je stále otvorený, návštevu interiéru je potrebné dohodnúť s Farským úradom Dražovce,
tel. +421 37 656 21 09,
e-mail: fara-drazovce@nrb.sk,
https://drazovce.fara.sk/