Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Eva Stanová

Eva_Stanová

 

V cestovnom ruchu ako takom pracujem už dosť dlho, od polovici deväťdesiatych rokov. Začala som sprevádzať práve našu krásnu Nitru, prevažne pre nemeckých turistov. Čoraz viac zákaziek som mala však od cestovných kancelárií, ktoré ponúkali viac zahraničný, teda pasívny cestovný ruch. Víkendy som mávala väčšinou obsadené.

Pred pár rokmi hľadalo Informačné centrum sprievodcov v nemeckom jazyku  a tak som sa zúčastnila konkurzu, kde som bola prijatá  a odvtedy spolupracujem s IC. Sprevádzať Nitru je pre mňa veľká česť, a som nesmierne rada, že opäť nastáva akýsi boom spoznávania našej histórie a našich pamiatok. Keďže som učiteľkou nemčiny, rada sprevádzam aj nemecky hovoriacich turistov. Prevažne ide o klasické prehliadky Horného a Dolného mesta.

Azda netreba pripomínať, že minulý rok bol pre nás sprievodcov a cestovateľov minimalizovaný na sprievodcovské a cestovateľské zážitky. No napriek tomu ste sa mohli so mnou stretnúť pri príležitosti Dňa cestovného ruchu. Pracovníčky IC zorganizovali netypickú štafetovú prehliadku mesta. S mojim kolegom Petrom ste sa mohli prejsť po zoborských chodníčkoch a areáli Kláštora sv. Hypolita. Štafetu som potom prebrala ja na spojovacom zoborskom moste. Spolu sme sa prešli  po našom parku až k bočnej bráne, ktorá vedie na hrad. Keďže väčšinou sprevádzam Horné mesto, sprevádzanie v mestskom parku bolo pre mňa novou, zaujímavou skúsenosťou.

No a moje obľúbené miesto v Nitre? Tým, že som rodenou Nitrankou, je ich veľmi veľa. Je to moja Chrenová, sídlisko, v ktorom som vyrastala, nespočetne veľakrát prebrázdené zoborské chodníčky, Kalvária, Šibeničný vrch a v ostatnom čase aj Štitáre, odkiaľ sú príjemné prechádzky na Žibricu.

Ak sa postupne situácia na Slovensku uvoľní, tak by som v roku 2021 odporúčala niektoré komentované prehliadky trebárs v nejakých dobových kostýmoch.  Určite by to prispelo k ich oživeniu.

Myslím si, že vzťah k svojmu mestu u mňa vypestoval môj otec. Často mi rozprával, že žijem v tom najkrajšom meste. Túto vetu mám stále v ušiach, najmä keď sa unavená vraciam z nejakého zájazdu. Večer je v našom meste úplný pokoj, ticho... ,kde sa dajú opäť dobiť baterky. A srdce poteší aj čoraz viac blížiaca sa silueta nášho hradu. To už viem, že som doma...

Video