Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Zobor na starých pohľadniciach

Nitra má prívlastok „mesto pod Zoborom“. Majestátny vrch Zobor sa vypína do nadmorskej výšky 587 metrov. Už v praveku poskytoval útočisko obyvateľom širokého okolia.  V strednej a mladšej bronzovej dobe si na jeho vrchole ľud lužickej kultúry vybudoval mohutné opevnené hradisko. Dodnes možno v okolitom lese rozpoznať zvyšky kamenných valov. V lokalite Martinský vrch na južnom upätí archeológovia objavili hradisko zo začiatku 9. storočia s rozlohou 20 hektárov opevnené kamenným valom, dvojitými palisádami a priekopou. Šlo o jedno z ústredných hradísk Nitrianskeho kniežatstva. V jeho areáli našli aj základy kostola. O tom, že v hradisku sídlila vojenská družina, svedčí pohrebisko s hrobmi bojovníkov. Podhradie, ktorým viedla široká kamenná cesta, zaberali remeselnícke dielne. Vrch Zobor je ovenčený legendami o kráľovi Svätoplukovi či zázrakoch a živote sv. Svorada, ktorý býval v jaskyni neďaleko najstaršieho kláštora na Slovensku. Založili ho benediktíni asi koncom 9. storočia. V Kláštore sv. Hypolita bola najstaršia škola na Slovensku, vznikli tu vzácne Zoborské listiny. Starobylý kláštor učupený v malej doline na západnom svahu Zobora unikol pozornosti Tatárov, nezničili ho ani vojská Matúša Čáka. Zrušila ho až pápežská bula v roku 1468. Posledný úder mu zasadilo poľské Kazimírovo vojsko. V roku 1471 prepadlo a rozbilo starý kláštor. Na jeho mieste dal v rokoch 1692 a 1695 biskup Blažej Jaklin postaviť kamaldulský kláštor, ktorý zrušil cisár Jozef II. v roku 1792. V roku 1886 kláštornú budovu kúpil biskup Augustín Roskoványi. Biskupstvo tu zriadilo hostinec, ktorý sa tešil dobrej povesti ako klimatické a liečivé kúpele. Vyhľadávali ho ľudia s chorými pľúcami až z balkánskych krajín. Po požiari v roku 1927 kláštor stavebne upravili. Do zrekonštruovaných priestorov sa nasťahovali misionári. Liečivé účinky zoborského vzduchu prispeli k tomu, že  v budove bývalého kláštora 1. júla 1953 otvorili liečebný ústav pre respiračné choroby. Na Zobore sa darilo aj vinohradníctvu. Stredné pásmo jeho úbočia benediktíni vyklčovali a vysadili viničom už v 10. a 11. storočí. Po ich odchode vinice upadli a v 16. storočí boli pusté. V polovici 16. storočia za biskupa Františka Thurzu sa na Zobore opäť začalo s vysádzaním viniča. Kvalitné víno tu dorábali, až kým sa nezačala šíriť filoxéra viničová. V júli 1885 ministerstvo poľnohospodárstva vyhlásilo na zoborské vinice karanténu. Ich obnova sa mala uskutočniť do desiatich rokov po vyklčovaní. V tom čase sa začalo meniť aj osídlenie Zobora. V súčasnosti je husto zastavaný luxusnými vilami.

 

Zobor_v_roku_1901

Zobor v roku 1901
Pohľad na Zobor vystihuje situáciu v tejto časti Nitry pred 105 rokmi. Na zábere vidieť len niekoľko desiatok domov roztratených po celom úpätí. Línia dubového lesa sa vytvorila v šesťdesiatych rokoch 19. storočia, keď ho Nitrianska kapitula ako vlastník začala prenajímať na vyklčovanie a založenie viníc. Nájomným bol podiel na úrode hrozna. Týmto spôsobom vyklčovali les od Drážovskej cesty po úpätie. Ďalšie klčovanie zastavila perenospóra a filoxéra viničnová, ktoré úplne zničili vinohrady, a tým zastavili rozvoj tohto poľnohospodárskeho odvetvia. Nitrania si začali vo viniciach budovať letoviská, ktoré často využívali ako trvalé obydlia. Zvykli sa tu zdržiavať nielen cez leto  a na jeseň, ale aj celoročne, a tak mnohí opustili byty alebo domy v meste. Najskôr tak osídlili Pánsku dolinu, Zlatý breh a Chmeľovú dolinu. Podľa údajov z roku 1912 na Zobore v tom čase stálo takmer 300 domov a letovísk.

 

 

Miléniový_stĺp_na_Zobore_v_roku_1914

Miléniový stĺp na Zobore v roku 1914
Na pohľadnici je Miléniový stĺp, ktorý na Zobore postavili v roku 1896 pri príležitosti 1000. výročia vzniku Uhorska. O mieste jeho osadenia mestskí páni rozhodovali už v roku 1895. Uvažovali o hradnom kopci, Plieške a Zobore, ktorý nakoniec vybrali. Z neho je totiž najlepší výhľad na mesto, súčasne ho tiež veľmi dobre vidieť aj z veľkej diaľky. Postavil ho kamenár Ján Bartha podľa projektu Júliusa Berczika, ktorý bol autorom všetkých siedmich miléniových pomníkov postavených na uhorských hraniciach. Pomník na Zobore tvorilo 344 žulových blokov, štyri orly vytesali z carrarského mramoru. Žulové bloky pochádzali zo Sedmohradska a zo železničnej stanice ich po jednom dopravovali na volmi ťahaných vozoch cez Hrnčiarovce. Pomník začali stavať 13. apríla 1896, slávnostne ho odhalili 30. augusta toho istého roku. Svätú omšu slúžil biskup Imrich Bende, príhovor predniesol Ernest Schrober. Autorom myšlienky postaviť sedem miléniových pamätníkov na uhorských hraniciach bol historik Koloman Tháli.

 

 

Podstavec_Miléniového_stĺpa_v_roku_1932

Podstavec Miléniového stĺpa v roku 1932
Pohľad na podstavec miléniového pamätníka, ktorý odolal emocionálnemu postupu legionárov. Tí 8. februára 1921 dali pod štvorhranný pylón nálože a odpálili ich. Pre nedostatok výbušniny nezdemolovali celý pamätník, poškodili len pylón a orly. Počas odstrelu vraj zahynul jeden legionár. Zo záberu vidieť, že z podstavca vyčnieva železný stožiar upevnený tromi železnými lanami. Osadili ho v júli 1928 pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky. Na stožiar upevňovali československú zástavu na Deň slobody, ktorým bol až do rozdelenia republiky 28. október. Na podstavec Slovenská liga v roku 1929 umiestnila pamätnú kovovú tabuľu, na ktorej bol vyrytý citát Jána Kollára. V roku 1930 tabuľu demontovali a zhodili do priepasti, kde sa rozbila.

 

 

iastočný_pohľad_na_Zobor_okolo_roku_1915

Čiastočný pohľad na Zobor okolo roku 1915
Pohľad na Zobor, ktorý je dnes iba nostalgiou. Záber dokumentuje časť Zobora, ktorá slúžila na prácu, oddych a zábavu. V popredí je cesta do Dražoviec lemovaná stĺpikmi. Vidieť aj časť viníc, ktoré  v tom čase obnovili po likvidačnom útoku filoxéry viničovej a perenospóry. Na pohľadnici možno rozpoznať asi osem stavieb, ktoré slúžili ako letné sídla, prípadne domy na trvalé bývanie. Vzhľadom na súčasnosť je to veľmi nízky počet. Záber jeho autor zhotovil po roku 1912, keď na Zobore evidovali asi 300 domov a letovísk. Uprostred pohľadnice je Kostol sv. Urbana. Vznikol z kaplnky zväčšovaním a obnovovaním v rokoch 1873, 1896 až 1898 a 1939. Leží v nadmorskej výške 236 metrov. Pri kostolíku sa nachádza torzo sochy Bolestného Krista z roku 1746. Pri vodojeme stojí cementová mariánska socha z roku 1915.

 

 

asť_Zobora_okolo_roku_1913

Časť Zobora okolo roku 1913
Pohľadnica s cestou na Zobor, ktorá bola pokračovaním cesty z Predmostia cez dlhé mosty. Podľa postáv vojaka a husára na koni je zrejmé, že viedla ku kasárňam pod Zoborom a do Hrnčiaroviec. Na zábere sa vynímajú domy na Dolnozoborskej ceste, ktorá už v tom čase bola súvislo zastavaná. Viaceré z domov sa na týchto miestach nachádzajú aj v súčasnosti. Vila na ľavej strane patrí Vinárskym závodom . Vo vile so štítom v strede pohľadnice dnes sídli Penzión Toscana. Chodník na ľavej strane v dolnej časti pohľadnice by sme márne hľadali, pretože túto oblasť zastavali radmi domov poštárskej kolónie.

 

 

Pohľad_na_Nitru_spod_Zobora_v_roku_1907

Pohľad na Nitru spod Zobora v roku 1907
Záber s pohľadom na mesto zhotovili z Martinského vrchu. Budova v popredí je vojenská nemocnica z roku 1901. Na pohľadnici sú takmer všetky nitrianske dominanty okrem Kalvárie. Zľava vidieť kostol Piaristov s priľahlými budovami, kostol s kláštorom milosrdných sestier sv. Vincenta, františkánsky Kostol sv. Petra a Pavla, budovu veľprepošstva pod Nitrianskym hradom a, samozrejme, hradný kopec s katedrálou. Voda medzi vojenskou nemocnicou a mesto asi pochádza z jarných záplav v roku 1907, keď prenikla do humien Tormoša (dnešná mestská časť Chrenová). Do jej chotára patrilo aj územie s kasárňami pod Zoborom. Pohľadnicu pravdepodobne zhotovili v tomto roku, pretože na nej nevidieť siluetu kalvínskeho kostola na Číneši, ktorý postavili v roku 1910.

 

 

Zobor_a_poštárska_kolónia_okolo_roku_1930

Zobor a poštárska kolónia okolo roku 1930
Na zábere  vidieť, že pozemky pod Zoborom neboli rozparcelované a zastavané domami tak ako dnes. Dominantou pohľadnice je súbor 37 domov poštárskej kolónie, ktorú vybudovali v rokoch 1923 na družstevnom základe. Domy postavili na Dobšinského, Nécseyho a Hospodárskej ulici podľa projektu architekta Michala Milana Harminca. Mnohé z nich neslúžia pôvodnému účelu.

 

 

Vojenská_nemocnica_pod_Zoborom_okolo_roku_1915

Vojenská nemocnica pod Zoborom okolo roku 1915
V južnej časti Martinského vrchu v roku 1901 postavili vojenskú nemocnicu s dvoma prízemnými budovami. Okolo budovy vysadili gaštany a celý areál ohradili dreveným plotom, pretože v tom čase nemocnica nebola súčasťou honvédského stanového tábora. V súčasnosti stojí pri frekventovanej komunikácii – hlavnom ťahu z Bratislavy do Banskej Bystrice. Pohľad na objekty nemocnice zakrývajú gaštany.

 

 

Stráž_v_Šiator_tábore_okolo_roku_1917

Stráž v Šiator tábore okolo roku 1917
Významným mestotvorným prvkom, ktorý sa v Nitre objavil v osemdesiatych rokoch 19. storočia, bola posádka a jej kasárne za riekou Nitra na Martinskom vrchu. Šlo o jeden z piatich vojenských táborov v Uhorsku, v ktorých sa pred veľkými armádnymi pohybmi zhromažďovali a formovali útvary z okolitých posádok. Tzv. Šiator tábor tvorilo 10 murovaných budov a 24 drevených barakov s príslušenstvom na ubytovanie 300 stálych a 1200 prechodných vojenských obyvateľov. Kasárne projektoval Ján Lyka a vybudoval staviteľ G. Gregersen v rokoch 1882 a 1883. Príslušníci staršej generácie túto časť Nitry poznajú pod názvom Martinko (podľa Kostola sv. Martina). Voľakedy bola na týchto miestach pažiť, na ktorej sa pásli kozy a kde nitrianski gymnazisti naháňali loptu. Prvú časť Šiator tábora dokončili 18. augusta 1882, keď ho zároveň slávnostne odovzdali do užívania. V tom istom roku boli v Nitre a okolí vojenské manévre, na ktorých sa zúčastnil aj arciknieža Jozef – poľný maršal a veliteľ uhorského kráľovského vojska.

 

Hostinec v Šiator tábor okolo roku 1911
Hostinec v Šiator tábore pod Zoborom vybudovali v komplexe desiatich murovaných budov a 24 drevených barakov honvédskych kasární. Budova hostinca tu stojí dodnes. Stálu posádku areálu kasární tvorilo 300 mužov a 300 koní, takže aj takéto zariadenie malo opodstatnenie. Veľké manévre v septembri 1887 mali vzácneho hosťa – cisára Františka Jozefa I. Ďalšie veľké manévre boli v roku 1902, zúčastnilo sa na nich 10 000 vojakov. Pri tejto príležitosti dočasne postavili ďalšie drevené baraky, ktoré financovalo mesto a Nitrianske biskupstvo. Dočasné baraky po skončení manévrov zbúrali.

 

 

iator_tábor_v_roku_1913

Šiator tábor v roku 1913
Pohľad na jednu z desiatich murovaných budov v Šiator tábore pod Zoborom. V budove s vežičkou sídlilo veliteľstvo. Na vežičke v čase zhotovenia pohľadnice osadili dvojramenný kríž. Neskôr ho nahradila päťcípa hviezda. Okrem toho na vežu umiestnili hodiny, ktoré sa tam nachádzajú aj v súčasnosti.

 

 

Toifelova_záhrada_v_roku_1906

Toifelova záhrada v roku 1906
Pohľad na časť Toifelovej záhrady s tančiarňou. Jej majiteľom bol znamenitý vinohradník Jozef Toifel, ktorý v Nitre v roku 1890 zaviedol výrobu kvalitného šumivého vína. Jeho fľaše s etiketou Grand vin moussex de Zobor Neutra patrili k vyhľadávaným až do čias, kým produkciu vína nezastavila filoxéra viničová. Toifelova záhrada s reštauráciou a tanečnou sálou bola v Chmeľovej doline. Bola cieľom výletov a ľudových zábav Nitranov do roku 1914, keď ju zničil požiar. Tančiareň v čase zhotovenia pohľadnice osvetľovali petrolejové lampy zavesené na tráme pod stropom.

 

 

 

Zobor_v_roku_1915

Zobor v roku 1915
Pohľad na úpätie Zobora so zástavbou domov a letných sídiel. Objekt na ľavej strane, ktorý sa aj v súčasnosti nachádza na Dolnozoborskej ceste, je Zoborská vináreň. Budovu si ako letohrádok v roku 1906 uprostred parku a terás postavil L. Boróczi. V letohrádku sa nachádzala kaplnka, oranžéria a vodovod, ktorý poháňalo veterné koleso. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa v záhrade za budovou nachádzala stanová a chatová základňa. V dolnej časti pohľadnici vidieť cestu do Dražoviec a meander rieky Nitra, ktorý upravili reguláciou po roku 1928.

 

 

 

Zoborský_kameňolom_s_rybníkom_okolo_roku_1908

Zoborský kameňolom s rybníkom okolo roku 1908
Na pohľadnici je žulová baňa na Zobore, ktorú mestský úrad otvoril v roku 1860. Vyťaženou žulou (granitom) dláždili nielen ulice v Nitre, ale aj v Budapešti. Mesto baňu prenajalo Jozefovi Schmidtovi a spol., v 20. storočí ju mal v prenájme Jozef Morton, výrobca dlažobných kociek. Keďže baňa bola už v roku 1874 značne hlboká, musel ju nájomca na žiadosť obce Zobor ohradiť. Spomínaný plot vidieť aj na pohľadnici. Baňu okolo roku 1893 zaliala voda, ktorú nestačili odčerpávať, čím vzniklo jazierko. Milovník Zobora Žigmund Fuchs ho zarybnil a v jeho okolí vysadil stromy. V roku 1926 tu otvorili vodoliečebný ústav, ktorý nemal dlhé trvanie. V lete 1930 úradne zakázali kúpanie v jazierku, ktoré bolo vyše 15 metrov hlboké a malo studenú vodu. Mesto sa viackrát neúspešne pokúšalo v bani obnoviť ťažbu žuly.

 

 

Arpássyho_vila_v_roku_1910

Arpássyho vila v roku 1910
Honosnú secesnú vilu postavili v roku 1900 podľa projektov rakúskych architektov. Jej stavbu zabezpečil staviteľ Ján Tomaschek. Vila patrila I. Arpássymu, riaditeľovi správnej rady Nitrianskeho pivovaru, veľkostatkárovi a hlavnému akcionárovi spoločnosti na výrobu umelých hnojív so základným kapitálom tri milióny korún.