Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Svätoplukovo námestie (1900-1942)

Svätoplukovo námestie je najväčšie námestie v Nitre. Nachádza sa v centre najstaršej časti Dolného mesta. Vzniklo z pôvodného mestského trhoviska pri Kostole sv. Jakuba Súčasnú podobu získalo v osemdesiatych rokoch 20. storočia po rozsiahlej asanácii.

 

Svätoplukovo_námestie_okolo_roku_1900

Svätoplukovo námestie okolo roku 1900
Pohľad na Svätoplukovo námestie na začiatku 20. storočia. V čase vyhotovenia pohľadnice sa volalo Kossuthovo námestie. Objekty, ktoré stoja okolo mariánskeho stĺpa od Antona Brandla, už neexistujú. Prvé vľavo je Župné divadlo, ktoré sa v tom čase hrdo nazývalo Národné divadlo (Nemzeti szinház). Budova divadla stála na námestí od roku 1883 do roku 1945. Pretože ju poškodilo bombardovanie, museli ju zbúrať. S myšlienkou na postavenie divadla a založenie stáleho divadelného súboru prišiel v roku 1871 zeman Ernest Simony. Základný kameň divadla položili 1. júla 1882 a už 1. októbra toho istého roku sa začalo s výstavbou. Nové divadlo slávnostne otvorili 19. novembra 1883. Ešte v stredoveku sa na mieste Svätoplukovho námestia sformovalo trhové námestie pri farskom Kostole sv. Jakuba a starom Mestskom dome. Námestie prešlo zložitým vývojom, ktorý zapríčinil zánik jeho pôdorysu aj zástavby. Kostol poškodilo niekoľko požiarov, preto ho pre dezolátny stav v roku 1876 radšej zrúcali. Ponechali len vežu, ktorú zbúrali v roku 1880. Kríž z veže umiestnili nad Svoradovu jaskyňu pod Zoborom a hodiny premiestnili do jednej z kupol nového Mestského domu.

 

 

Svätoplukovo_námestie_okolo_roku_1913

Svätoplukovo námestie okolo roku 1913
Pohľad na trhovníkov na Svätoplukovom námestí svedčí o tom, že tradícia trhov sa na tomto priestranstve zachovala z dávnych čias. Ešte v tridsiatych rokoch 20. storočia tu panoval čulý ruch, potom tržnicu premiestnili. Vpravo vidieť mariánsky stĺp od Antona Brandla, ktorý dal postaviť biskup Augustín Roskoványi v roku 1882 na pamiatku morovej epidémie z roku 1739. Stĺp viackrát premiestnili, v určitom čase na námestí dokonca vôbec nebol. Vrátil sa tam po roku 1989 a dodnes je súčasťou Svätoplukovho námestia. Na ľavej strane záberu vidieť rožný trakt Mestského domu a jednoposchodovú budovu, ktorá patrí medzi najstaršie zachované budovy v Nitre. Podľa záznamov patrila Ostrihomskej kapitule a sídlilo v nej gymnázium, ktoré v roku 1698 založili piaristi. Malo nahradiť medzeru vo vzdelávaní, ktorá vznikla po zániku kapitulskej školy koncom 16. storočia. Gymnázium vzniklo na podnet mešťanostu Michala Bakoša, ktorý požiadal rektora piaristov v Prievidzi Lukáša Mὅscha, aby uvoľnil pre nitrianske gymnázium profesorov Imricha Horvátha a Františka Hanócziho. Uvoľnil aj Valéra Berzevicziho.



upné_divadlo_okolo_roku_1910

Župné divadlo okolo roku 1910
Priečelie Župného divadla, ktoré postavili v rokoch 1882 a 1883 podľa projektu Adolfa Voytu ako zmenšenú kópiu Národného divadla v Budapešti. Stavbu realizovala budapeštianska firma Graf a Feszty za 32 600 zlatých. Na jeho výstavbe sa finančne výdatne podieľal štát v spolupráci so župou.

 

 

Svätoplukovo_námestie_v_roku_1904

Svätoplukovo námestie v roku 1904
Pohľad na Štefánikovu triedu (vtedajší koniec Dlhej ulice) a Svätoplukovo námestie (vtedajšie Kossuthovo námestie). Pohľadnica je zaujímavá „živosťou“. V Nitre asi čakali vzácnu návštevu, pretože vstup na námestie strážia husári na koňoch. Vpravo vidieť nárožie Mestského domu, uprostred sa nachádza Župné divadlo. Pekný účelový objekt divadla postavili vo veľmi krátkom čase – výstavba sa začala 1. októbra 1882, skončila sa 1. septembra 1883. Už 20. októbra toho istého roku sa tu uskutočnilo prvé valné zhromaždenie spolku FEMKE, a aj preto sa do štatútu divadla dostalo rozhodnutie, že sa v ňom smie hrať len po maďarsky. Divadlo slávnostne  otvorili 19. novembra 1883 veselohrou Bál ministerského predsedu. Uviedla u 78-členná divadelná spoločnosť Alojza Bogyu.

 

 

Svätoplukovo_námestie_okolo_roku_1933

Svätoplukovo námestie okolo roku 1933
Pohľad na časť Svätoplukovho námestia (vtedajšie Štefánikov námestie), z ktorého odchádzali dopravné prostriedky – fiakre, autá a autobusy. Z námestia začal v roku 1920 premávať denne pravidelný spoj k železničnej stanici. Prvý mestský autobus na Zobor a späť začal z centra mesta premávať v roku 1926. Od roku 1929 stadiaľ začali premávať diaľkové autobusy na trase Nitra – Vráble – Levice. Spojenie Nitry s Bratislavou od roku 1931 zabezpečoval autobus firmy Express. Nápis na autobuse, ktorý je na pohľadnici prezrádza, že jazdil na trase Nitra – Cabaj – Trnovec – Veča – Šaľa – Močenok a späť.

 

 

Svätoplukovo_námestie_okolo_roku_1920

Svätoplukovo námestie okolo roku 1920
Aj keď Svätoplukovo námestie vyzerá takmer rovnako ako na pohľadnici č. 41, možno konštatovať, že po dvadsiatich rokoch sa predsa len niečo zmenilo. Na datovanie záberu je dôležitý nielen slovenský názov mesta, ale aj severný trakt Mestského domu, ktorý vidieť vpravo. Dostavali ho v roku 1912. V čase zhotovenia pohľadnice sa námestie volalo Divadelné námestie. Po vzniku Československej republiky nemalo divadlo dlhý čas „pána“. Objekt využívalo kino Invalid a Republika. Neskôr tu hrával divadelný ochotnícky krúžok Čapek a hosťovali rôzne divadelné spoločnosti. Budova divadla potrebovala renováciu, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1940 a 1941. V obnovenom divadle malo od roku 1941 stálu profesionálnu scénu Slovenské ľudové divadlo pod vedením Fraňa Devínskeho. Prvýkrát sa nový súbor divákom predstavil 6. septembra 1941 hrou Antona Prídavka Pribina. Divadelný súbor naštudoval aj celé dielo Franza Lehára a uvádzal operety Gejzu Dusíka. V Nitre hosťoval František Krištof Veselý, Janko Blaho a iní. Pri bombardovaní 27. marca 1945 bolo divadlo poškodené, a tak ho po vojne zbúrali. Na mieste starého divadla vznikol malý park so sochou V. I. Lenina, ktorú odstránili po roku 1989.

 

 

Svätoplukovo_námestie_v_roku_1942

Svätoplukovo námestie v roku 1942
Na pohľadnici je Svätoplukovo námestie s fontánou. V čase jej vzniku nieslo meno prvého prezidenta Slovenskej republiky – Námestie Dr. Jozefa Tisu. Pomenovanie nebolo náhodné, pretože Jozef Tiso od roku 1902 navštevoval piaristické gymnázium v Nitre. Bol chovancom Malého seminára, odkiaľ odišiel na štúdiá do Viedne, kde v roku 1910 vysvätili za kňaza. Počas prvej svetovej vojny sa vrátil do Nitry, kde ho vymenovali do funkcie predstaveného chovancov kňazského seminára. V roku 1918 sa angažoval pri nastolení československej štátnej moci v Nitre a bol členom delegácie do neďalekých Rišňoviec, kde dohodli podmienky vstupu vojska československých legionárov do Nitry a jej vyhlásenie za mesto Československej republiky s vyvesením slovenskej zástavy. V rokoch 1918 až 1923 bol členom Slovenskej národnej rady v Nitre. Na zábere vidieť Poštový a telegrafný úrad, ktorý postavili v rokoch 1929 a 1930.

 

 

(Alojz Krčmár, Nitra na starých pohľadniciach, 2006)