Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Fabriky

Rozvoju podnikania v oblasti priemyslu v Nitre spočiatku bránil nedostatok kapitálu. Z toho dôvodu v roku 1863 vznikla Nitrianska sporiteľňa a v nasledujúcom roku Ľudová banka. K peňažným ústavom v roku 1872 pribudli dva ďalšie. V druhej polovici 19. storočia vzniklo v Nitre viacero priemyselných podnikov. Ich výrobný program fungoval na báze spracovania poľnohospodárskych produktov. Ako prvé začali v šesťdesiatych rokoch pracovať liehovary, v roku 1863 vznikla Spoločnosť na stavbu parného mlyna v Nitre. V nasledujúcom roku začal v mestskej záhrade za Tureckou bránou pracovať parný mlyn Ernesta Backa. Založenie mlyna podporovaného rakúskym kapitálom privítali ako prísľub ďalšieho priemyselného rozvoja, tvorby a obehu kapitálu, zamestnanosti a spracovania domácich surovín. S poľnohospodárstvom úzko súvisela aj výroba poľnohospodárskeho náradia a strojov. Presne takúto náplň mala od roku 1862 strojárska dielňa Viliama Mühlhausera. V roku 1873 začala v Párovciach vyrábať rozličné náradie a stroje Nitrianska strojáreň ako filiálka gὅppingenskej firmy Rapp a Speisser. Program rozšírila o zariadenia mlynov. Vyrábali v nej aj vynikajúce riadkové sejačky. Strojné zariadenia pre pivovary a pálenice vyrábala strojáreň Filipa Lonského. Od roku 1888 si Nitrania mohli kúpiť mlieko, smotanu a maslo z nitrianskej mliekarne. Tradičná bola tehliarska výroba. Magistrát sa rozhodol v roku 1890 na mieste tehelne postaviť modernú kruhovú tehliarsku pec. Ďalšia tehelňa pribudla v Mlynárciach. Najväčším podnikom bola v roku 1890 novopostavená plynáreň. Mesto sa 16. septembra 1890 rozžiarilo dovtedy nevídaným verejným osvetlením. Veľmi úspešným nitrianskym podnikom bola sladovňa produkujúca na trhu veľmi žiadaný slad, ktorý vyvážala do Rakúska, Nemecka a Talianska. V roku 1896 začala Nitrianska pivovarnícka spoločnosť vyrábať vo vlastnom pivovare pivo. V roku 1913 dokončili výstavbu dlho očakávanej elektrárne, ktorá do roku 1915 umožnila plnú elektrifikáciu mesta.

 

Cukrovar_v_roku_1927

Cukrovar v roku 1927
Pohľadnicu autor zhotovil počas výstavby a adaptácie budov na cukrovar, ktorý stál na pôde Pároviec. Vznikol v roku 1927 zo škrobárne, ktorú v roku 1903 zriadili na mieste Župnej nemocnice. Nemocnicu v roku 1834 umiestnili do prestavaného hostinca U slnka, kde sídlila do roku 1894, keď otvorili novú nemocnicu pod Kalváriou. Cukrovar spravovala Hospodárska účastinná spoločnosť pre priemysel cukorný v Nitre. Z cukrovej repy so spracovateľskou kapacitou 100 vagónov sa denne vyrobilo 22 vagónov surového, kryštálového, práškového a kockového cukru. Cukrovar bol sezónnym podnikom. Trvale zamestnával 12 úradníkov a 32 robotníkov. Na kampaň najímal podľa potreby až 600 sezónnych robotníkov. Dĺžka kampane závisela od množstva spracovanej repy. Priemerne spracovali až 8000 vagónov repy ročne. Bola tu tiež pridružená výroba kávových konzerv, kde trvalo pracovalo 42 robotníkov. Pohľadnicu poslal Bohuslavovi Knourekovi do Hoříc v Podkrkonoší 19. septembra 1927 priamy účastník výstavby cukrovaru pán Eugen s poznámkou, že cukrovar do chodu spustia 22. septembra 1927. Objekty cukrovaru už nestoja, zbúrali ich v deväťdesiatych rokoch 20. storočia.

 

Arpádov_mlyn_okolo_roku_1927

Arpádov mlyn okolo roku 1927
Na zábere je jeden z najstarších podnikov v Nitre, ktorý bol známy aj ako parný mlyn Arpád. Vlastnila ho účastinná spoločnosť Ernest Back založená v roku 1863. Denne v ňom zomleli asi 500 metrických centov obilia. Podnik vyvážal múku na územie dnešných Čiech, Moravy, Sliezska, Maďarska a Rakúska. Zo začiatku v ňom pracovalo 45 robotníkov, neskôr sa ich počet zvýšil na takmer 100. Mlyn tvorilo sedem budov postavených na ploche 0,66 hektára. Pracoval na parný pohon s výkonom 360 konských síl a v prevádzke bol do roku 1873. Pretože v tom istom roku vypukla v meste cholera, mlyn slúžil aj ako cholerový špitál. Po tejto udalosti ho na 20 rokov zatvorili. Do prevádzky ho opäť spustil E. Back. V roku 1922 vyhorel do základov, avšak ešte v tom istom roku ho obnovili a sprevádzkovali. Informáciu o roku obnovy vyznačili na výstupkoch nad strechou budovy z obidvoch strán. Betónové silá postavili v rokoch 1933, 1936 a 1940. V roku 1935 dali do prevádzky paprikový mlyn ako prvý na Slovensku.
V roku 2006 začala asanácia objektov. Od 9. septembra 2009 na mieste bývalého mlyna stojí obchodné centrum Mlyny.

 

 

Továreň_na_salámu_okolo_roku_1928

Továreň na salámu okolo roku 1928
Pohľadnica pochádza z obdobia, keď v objektoch bývalého pivovaru a sladovne umiestnili továreň na výrobu salámy. Budovy sú z rokov 1893 až 1895. V tom čase vznikol aj Nitriansky mestský pivovar a sladovňa ako účastinná spoločnosť v Nitre. Založili ju nitriansky hlavný župan Viliam Thuróczy, kráľovský verejný notár Koloman Pongrácz a majiteľ pivovaru v Starom Plzenci Karol Wolf. Výroba sa začala v roku 1896 produkciou sladu, salónneho a ležiakového piva a sušeného mláta. Pivovar a sladovňa zamestnávali 40 robotníkov, ročne produkoval 40 000 hektolitrov piva a 750 ton sladu. Slad vyvážali do Rakúska a Nemecka, pivo predávali vo viacerých župách. Pivovar zanikol v roku 1926. V rokoch 1927 a 1928 v ňom zriadili továreň na salámu. Po jej zániku tu bol tabakový sklad, od roku 1941 sklady na soľ a po roku 1944 sušiareň zeleniny. Výroba piva sa do objektov vrátila po rekonštrukcii v roku 1950. Pokračovala do roku 2003, keď výrobu sladu a piva presunuli do Hurbanova.

 

(Alojz Krčmár, Nitra na starých pohľadniciach, 2006)