Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Chrenovský cintorín

Najstaršou pamiatkou bol centrálny kríž, v roku 2002 bola táto cenná pamiatka odstránená a nahradil ju nový centrálny kríž z umelého kameňa. Druhý centrálny kríž dal postaviť richtár Matúč Otras v roku 1875. Zachoval sa tiež náhrobný kríž miestneho učiteľa novej školy Jozefa Ruiszela, ktorý zomrel v roku 1911. Najstarším náhrobným pomníkom je už značne poškodený náhrobný kríž Kataríny Wegerovej z roku 1831. V okolí kamenného pomníka padlým vojakom v I. svetovej vojne boli hroby vojakov, ktorí zomreli vo vojenskom lazarete zoborských kasární. Hroby sú už zlikvidované, zachoval sa jedine hrob brehového kanoniera Pavla Spála, ktorý bol tormošským rodákom.
Pôvodným miestom, kde pochovávali obyvateľov stredovekých obcí Malý a Veľký Tormoš bol stredoveký cintorín pri kostole sv. Martina na Martinskom vŕšku. Po zániku Malého Tormoša počas kuruckých vojen sa už na ňom prestalo pochovávať. Kedy vznikol dnešný chrenovský cintorín nie je známe. V kanoníckej vizitácii z roku 1736 sa uvádza, že leží povedľa kráľovskej cesty pri pánskom majeri, čo zodpovedá aj jeho dnešnej polohe. Konštatuje sa, že je umiestnený na nevhodnom mieste v blízkosti vodných prameňov, kde nie je veľmi vhodné pochovávať mŕtve telá. Problémy s vodou pri pochovávaní boli až do päťdesiatich rokov minulého storočia, keď sa vody z blízkych prameňov odviedli do kanalizačnej siete. V dolnej časti cintorína bola postavená menšia murovaná budova márnice – tótkomora. Dnes tvorí súčasť Domu smútku, ktorý bol postavený až po pričlenení obce ku mestu. Na svoj účel sa však v minulosti využívala len v minimálnej miere. Zomrelí občania boli spravidla tri dni vystavení – vystretí vo vlastnom dome, až do pohrebu. Mŕtvoly občanov sa v nej vystavovali len v prípade epidémií. Využívala sa tiež v prípade úmrtia cudzích osôb, žobrákov a pod. Často slúžila tiež ako úkryt pre rôznych tulákov a žobrákov.