Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Párovčan u zubára

So zubami býva kríž. Keď sa k tomu pridá nejaká pandémia tak býva ešte väčší. Mnohí z nás by aj v súčasnosti vedeli rozprávať. Náš príbeh sa však odohráva v normálnych časoch tridsiatych rokov 20. storočia a vraj to bolo už po veľkej kríze. Ale aj tak, peňazí medzi pospolitým ľudom nebolo a nielen na Párovciach.
Jedného daždivého rána istého obyvateľa Pároviec rozbolel zub. Nuž nečudo, vraj aj pokazené zuby reagujú na tlakové níže. Nemeškal a vybral sa cez Mariánsku ulicu k najbližšiemu zubárovi. V čakárni napodiv nebolo nikoho a tak sa mu pán doktor hneď mohol venovať. Pozrel na boľavý zub, poklopkal po ňom a vzhľadom na značne veľký kráter v ňom, navrhol ho vytrhnúť. Ubolený Párovčan pravdaže súhlasil.
- S injekciou, alebo bez? – informoval sa zubár.
- S injekciou, samozrejme s injekciou, bolesti už mám dosť.
- Ale bude to drahšie, injekcia čosi stojí – poznamenal pán doktor, ktorý už podľa vizáže pacienta usúdil, že peniazmi neoplýva a má poriadne hlboko do vrecka. Jeho želanie však akceptoval, anestéziu injekciou aplikoval a poslal ho do čakárne, kým nezaberie. Párovčan si sadol na lavicu, chvíľu posedel a naraz sa zdvihol a hajde k druhému zubárovi, ktorý mal ordináciu skoro oproti, na druhej strane ulice. Ani tu nikoho nebolo a aj tento pán doktor navrhol zub vytrhnúť. Zopakoval sa aj známy dialóg:
- S injekciou, alebo bez?
- Bez, bez – uškrnul sa pacient
- Ale bude to bolieť a hodnú chvíľu aj po vytrhnutí.
- Nech, však som dáky chlap, keď som doteraz bolesť vydržal ...
Odvtedy vraj žiaden zubár v Nitre po aplikácii injekcie pacienta neposielal von z ordinácie, nechávali pacientov vo vnútri, aspoň videli, čo ich čaká.

Mgr. Anton Števko

 

párovce_nitra

Párovce, foto: archív Ponitrianske múzeum v Nitre