Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Kasárne Šiator tábor

Archeologická lokalita Martinský vrch
Martinský vrch bol osídlený už v období neskorej doby kamennej. Koncom 8. a v 9. storočí sa tu rozprestieralo mohutné hradisko s hustým osídlením, ktoré ležlo na terase rieky Nitry.

Súčasťou areálu bol aj románsky Kostol sv. Martina z 11. storočia. Jeho počiatky siahajú do predrománskeho, azda už veľkomoravského obdobia. V okolí kostola bolo preskúmané pohrebisko z 9. a cintorín z 11. storočia. V stredoveku bol Kostol sv. Martina farským kostolom osady Tormoš - dnešná Chrenová. V roku 1911bol pre havarijný stav asanovaný. Časť inventáru bola prenesená do Františkánskeho kostol sv. Petra a Pavla.


Národná kultúrna pamiatka kasáreň obsahuje 13 pamiatkových objektov
. Je to 9 murovaných budov niekdajšieho „Šiator tábora“ (veliteľská budova, dva dôstojnícke pavilóny, tri obytné budovy, strážnica, budova hostinca a kolkáreň), ktoré dopĺňa hlavná budova nemocnice s dvomi menšími pavilónmi a park.
„Šiator tábor“ bol postavený na Martinskom vrchu pod Zoborom v roku 1882 staviteľom G. Gregersenom, podľa projektu Jána Lyku. Predstavoval jeden z piatich vojenských táborov v Uhorsku, kde sa pred veľkými vojenskými cvičeniami zhromažďovali a formovali útvary z okolitých posádok. Tvorilo ho 10 murovaných budov a 24 drevených barakov s príslušenstvom pre trvalé ubytovanie 300 vojakov a prechodné ubytovanie až 1200 vojakov. V jednoduchom romantickom tvarosloví budov prevládajú neogotické motívy. Murované objekty mali pôvodne fasády z neomietaného tehlového muriva a ich strechy pokrýval drevený šindeľ.
V roku 1887 navštívil veľké manévre v tunajších kasárňach cisár František Jozef I. Ubytovaný bol vo veliteľskej budove, kde bola pri tejto príležitosti zrealizovaná štuková výzdoba a doplnené honosné zariadenie.


Kasáreň s areálom

Martinský vrch bol v druhej polovici 19. storočia majetkom biskupstva, využívaným hlavne na poľnohospodárske účely. Prechádzala tadiaľto významná cesta v smere na Topoľčany a Levice a preto tu od 80. rokov 19. storočia sídlila vojenská posádka. Nachádzal sa tu jeden z piatich sústreďovacích táborov Uhorska.
Prvá časť tábora bola postavená v roku 1882 podľa projektu nitrianskeho architekta J. Lyku a vybudovaná staviteľom G. Gregersenom. Územie dostalo názov „Šiator tábor“. Celý tábor tvorilo 10 murovaných budov a 24 drevených barakov, ktoré dokázali ubytovať 300 stálych a 1200 prechodných vojakov.
Začiatkom 90. rokov 19. storočia bola v areáli postavená vojenská nemocnica s dvoma menšími pavilónmi, neskôr v medzivojnovom období bol areál doplnený o ďalšie stavby. Dnes patrí kasáreň k najvýznamnejším zachovaným vojenským pamiatkam na Slovensku. Od roku 2011 je 13 objektov zapísaných v Ústrednom zozname pamiatkové fondu a to: budova veliteľská, dôstojnícke pavilóny, obytné budovy, strážnica, budova hostinca, objekt kolkárne, hlavná budova nemocnice, nemocničné pavilóny a park.


Veliteľská budova

Objekt veliteľskej budovy je samostatne stojaci solitér s rozlohou 155 m2. Spočiatku bola fasáda objektu neomietnutá a tvorilo ju režné murivo. Strechu pokrýval pravdepodobne drevený šindeľ. V roku 1887 počas veľkého vojenského cvičenia  tu bol v „piatich malých izbách“ ubytovaný cisár František Jozef I. V jednej z miestností bola zrealizovaná na popud vtedajšieho nitrianskeho biskupa štuková výzdoba, ktorá sa zachovala dodnes.


Pavilón I. a II.

Dôstojnícke pavilóny boli postavné ako súčasť vojenkského honvédskeho tábora. Zaberali rozlohu  589 m2a 567 m2. Mali 22 izieb, ktoré slúžili na ubytovanie dôstojníkov posádky. V roku 1887  tu bol ubytovaný sprievod cisára Františka Jozefa I. a zriadená pompézna jedáleň a šatne, kde umiestnili rôzne tropické rastliny dovezené zo skleníkov baróna Alberta Wodianera z Komjatíc a rodiny Stummerovcov.


Budovy obytné I. , II. a III.

Pôvodne slúžili na ubytovanie členov posádky, pre 12 poddôstojníkov a 188 vojakov. Počas 20. storočia si objekty zachovali svoju pôvodnú funkciu, no neskôr sa v každej časti zrealizovala prístavba. V obytnej bude I. sa pristavila časť, ktorá slúžila ako kuchyňa. Tým došlo aj k zmene pôdorysu do tvaru písmena „T“. V budovách II. a III. boli pristavené hygienické a sociálne zariadenia.


Strážnica

Strážnica zabezpečovala vstup do areálu. Po rozšírení kasární v priebehu 20. storočia sa pôvodná funkcia strážnice zmenila a stala sa z nej väznica.


Kolkáreň (Bowling hall)
Kolkáreň bola postavená pre oddych  členov vojenskej posádky a návštevníkov hostinca. Kolkárska dráha bola mechanická, na jej konci musel stáť člen personálu,  ktorý pomocou dreveného žľabu umiestneného na stene kolkárskej dráhy vracal späť kolkárske gule pre hráčov.


Budova hostinca

Hostinec bol postavený vedľa budovy kolkárne a poskytoval možnosť stravovania a oddychu pre členov vojenskej posádky a návštevníkov. Objekt mal od svojho vzniku až do začiatku 21. storočia relaxačno-oddychovú funkciu, neskôr administratívnu funkciu (kancelárie).


Nemocnica – hlavná budova, severný a južný pavilón

Vojenská nemocnica s rozlohou 1102 m2bola postavená na pôdoryse písmena „E“ začiatkom 90. rokov 19. storočia podľa projektu Jána Lyku. Na historickej fotografii z roku 1907 je celý areál nemocnice oplotený dreveným latkovým plotom. Neskôr sa celý areál nemocnice začlenil do areálu kasární. Oba pavilóny boli od roku roku 1925 do roku 2008 v dlhodobom prenájme Ministerstva obrany. Počas tohto obdobia sa využívali na rôzne účely ako napr. posádková nemocnica, ozdravovňa, administratívna budova, ale aj ako administratívne budovy.


Park

Podľa dobovej tlače boli kasárne postavená na „pažiti“  pod Zoborom. Areál bol skultivovaný a parkovo upravený pri príležitosti návštevy cisára Františka Jozefa I. v roku 1887 podľa projektu K. Sántoá. Neskôr sa spojil s upraveným areálom nemocnice a vznikol dnešný park.


Archeopark

Vo veľkomoravskej časti archeoparku sa postupne budú prezentovať štyri zemnice, z toho tri so zrubovou nadzemnou konštrukciou a jedna s kolovou konštrukciou a tzv. vyplietanými a hlinou obmazanými stenami. Ďalším obnoveným objektom je samostatne stojaca hlinená kupolová chlebová pec s predpecnou jamou. Hrnčiarska pec je zrekonštruovaná podľa predlohy preskúmanej v polohe Nitra - Lupka, všetky ostatné objekty sú rekonštrukciami archeologických objektov skúmaných priamo na lokalite Martinský vrch. Na stavbu domov sa použilo dubové drevo a na konštrukciu krovu smrekové drevo. Pokrýva strechy je vyhotovená z obľúbeného a v stredoveku ľahko dostupného materiálu - trstiny.

 

 

Súbory na stiahnutie

Názov Veľkosť Formát Dátum Zoradiť podľa:
Martinský vrch Šiator tábor - skladačka Veľkosť: 652.8 kB Formát: pdf Dátum: 5.3.2020