Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Svätý Andrej – Svorad, pustovník spod Zobora

Život sv. Svorada
Za kráľa sv. Ladislava  v júni roku 1083 vyhlásili v Nitre  v Katedrále sv. Emeráma (Nitriansky hrad)  dvoch benediktínov Andreja – Svorada a Beňadika za prvých svätcov Uhorska, ba i prvých svätcov pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska. Následne v júli kanonizovali biskupa Gerharta (vychovávateľ Imricha), v auguste kráľa Štefana I., v novembri Imricha syna kráľa Štefana.

Všeobecná mienka hovorí, že sv.Svorad (lat. Zoerardus, poľ. Świerad) bol Poliakom, keďže sa v Maurovej legende píše o poľskej zemi ako o jeho domovine. No Trenčín a Nitra vo vtedajších časoch bola poľským územím. Toto územie obsadil poľský kráľ a české knieža Boleslav Chrabrý. Vzdal sa ho až v r. 1018. Z toho možno dedukovať, že mohol pochádzať aj z územia dnešného Slovenska, ale to sú len hypotetické dohady.

Svorad sa narodil okolo roku 980 v roľníckej rodine, podľa ľudovej tradície v obci Tropie (okres Nowy Sącz), kde už od 13. storočia stojí kostol zasvätený tomuto svätcovi.

Podľa novších výskumov Krakov bol v tých časoch pokračovateľom veľkomoravskej metropoly so staroslovienskou bohoslužbou. V liturgii sa tu udržali stopy byzantských vplyvov, ktoré k nám priniesli sv.Cyril a Metod a ich učeníci. V roku 1022 Boleslav Chrabrý pre rôzne príčiny ostro vystúpil proti tým, ktorí používali starosloviensku bohoslužbu. Snažil sa ju násilne odstrániť a z toho dôvodu začalo aj prenasledovanie kresťanov.  Aj preto mnohí, ktorí chceli ostať verní tejto liturgii, odišli z Poľska buď do Čiech, Kyjevskej Rusi, alebo na Slovensko. Takto v roku 1022 prišiel na Slovensko aj Svorad. Jeho cieľovou zastávkou bol benediktínsky Kláštor sv.Hypolita na Zobore - pri Nitre. Tu ho prijal opát Filip, od ktorého dostal aj nové mníšske meno Andrej. Okolo roku 1030 sv. Svorad zomrel.  Život sv. Svorada a jeho žiaka sv.Beňadika je opísaný v Maurovej legende – životopise svätcov napísanej pre potreby ich svätorečenia na podnet vojvodu Gejzu, ktorý už v roku 1064 prejavoval k Svoradovi a Beňadikovi veľkú úctu ako svätým mužom. Maurovej legende sme sa podrobne venovali v 6. časti nášho seriálu venovanom kláštoru na Zobore.

Obaja svätci sú patrónmi nitrianskeho biskupstva a sv. Svorad je aj patrónom mesta Nitry. Relikviár s ostatkami svätcov sa dnes nachádza v Katedrále sv.Emeráma na Nitrianskom hrade  pod obetným stolom.

 

Úcta k sv. Andrejovi  Svoradovi
Obyvatelia Nitry prejavovali svojim patrónom veľkú úctu od nepamäti. Kláštor na Zobore a Svoradova jaskyňa sa stali pútnickým miestom. Na sviatok sv.Svorada -  17. júla sa konali a dodnes konajú púte na Zobor. Po morovej epidémii v roku 1739, kedy zahynula štvrtina obyvateľov mesta, miestny kult rozšírili o prísny pôst, ktorý dodržiavali každoročne 16. júla.

Kult, úcta k sv. Andrejovi Svoradovi je živá už tisíc rokov. To svedčí o veľkosti jeho života, pravdách a posolstve, ktoré nám zanechal.

Zoborský skrášľovací spolok v roku 1898 upravil jaskyňu sv. Svorad tak, že zlepšil prístup osadením zábradlia, na vchod boli inštalované kovové dvierka, vo vnútri bol inštalovaný  oltár a obraz sv.Svorada a Beňadika. V roku 1961 bol, žiaľ, tento mobiliár zničený.

Dňa 24. júla 1932 postavili nad jaskyňou vyše štyristoročný železný kríž z veže zrúcaného farského kostola sv. Jakuba, ktorý dominoval dnešnému Svätoplukovmu námestiu.

V roku 1985 architekt Vladimír Libant namaľoval akvarel s tematikou sv.Svorada a Beňadika a spolu s viacerými priateľmi a známymi sa vždy 17. júla na sviatok sv. Svorada každoročne chodili modliť do  Svoradovej jaskyne.  Dňa 17. Júla 1990 natrvalo umiestnil do jaskyne olejomaľbu. Pán Vincent Solčanský zhotovil železný svietnik, kríž. V ťažkých rokoch totality i následných rokoch ich duchovne sprevádzal Dp. Emil Stöcker, keď v priestoroch jaskyne na počesť svätcov slúžil  svätú omšu. V ráme obrazu je umiestnená ampulka s relikviou sv.Svorada.

Zoborčan Pavol z Kamennej ulice a Milan sa v roku 2005 postarali o opravenie podstavca a kríža nad jaskyňou sv.Svorada. Na podstavci chýbala pôvodná mosadzná tabuľka, ktorú nahradili mramorovou. Zaujímavosťou je, že pôvodnú tabuľku našiel v lese lekár Peter Turba, ktorý ju odovzdal svojmu susedovi Jánovi Mojtovi, vtedajšiemu pracovníkovi MsÚ Nitra. Aký bol ďalší osud pôvodnej tabuľky, nevieme. Na opravu poškodeného železného kríža, ktorý si vyžadoval opravu, v roku 2019 oslovili kanonika Martina Štofka (parcela je majetkom biskupstva) a následne v roku 2020  aj správcu farnosti Nitra Zobor  Milana Poláka. Ten zaistil opravu kríža, ktorú vykonali  mladí miništranti, chlapci rodiny Magulovej. Pavol spolu  s Milanom Máčalom opravili murovaný podstavec a obnovili písmo na mramorovej tabuľke.

To, že úcta k sv. Svoradovi pretrvávala stáročia, svedčí príspevok v novinách Naša Nedeľa, ktoré vydával farár farnosti Nitra – Dolné mesto Michal Boleček.  Vo výtlačku z 11. júla 1943 sa píše: „Na sviatok našich nitrianskych svätcov boli nesené ich pozostatky z mesta na Zobor, kde v ich prítomnosti boli bohoslužby a kde boli k verejnej úcte vystavené.“ Mons. Michal Boleček bol  aj horlivým organizátorom pútí z mesta na Zobor k úcte sv. Svorada.

Pietne miesto k úcte sv. Svorada
Predsedníctvo obnoveného (2013) Zoborského skrášľovacieho spolku (pôvodný bol založený v roku 1888), si osvojilo myšlienku konzervovania ruín kláštora, sprístupnenie areálu verejnosti a pútnikom.

V rokoch 2015 – 2017 sa uskutočnili záchranné práce na ruine kláštorného Kostola sv. Jozefa. Práce pokročili natoľko, že dňa 25.5.2017 na sviatok Nanebovstúpenia pána  umožnili odslúžiť titulárnemu Zoborskému opátovi Mons. Ladislavovi Belásovi sv.omšu po viac ako 200 rokoch.  Dňa 9.6.2017 otec Jozef Brodňanský, benediktín z Kláštora Premenenia Pána v Sampore pri Slači odslúžil svätú omšu pri príležitosti akcie NOC KOSTOLOV. Ing. arch. Lýdia Budayová,PhD. navrhla architektonické stvárnenie sakrálneho priestoru. Postupne sa presbytérium ruiny kostola obohatilo inštaláciou výtvarných diel výtvarníka a sochára Jaroslava Halma. Bola to socha sv.Svorada, inštalovaná v roku 2016, obetný stôl (2017), ambona (2018), kríž (2019) a sedes (2020 - 2021).  Jaroslav Halmo je rodákom  z Bošian.  Výtvarnými dielami obohatil napríklad kaplnku Ružových sestier v Nitre – Šindolke  alebo celý  interiér benediktínskeho  Kláštora Premenenia Pána  v Sampore pri Sliači. Jeho dielo nájdete v Košiciach u dominikánov v Kláštore Nanebovzatia Panny Márie, ale aj  v kláštore premonštrátov v Jasove.

Výtvarné diela  boli vytvorené z prírodného kameňa - z pieskovca, z lomu  Králiky pri Banskej Bystrici.  Výtvarné riešenie z duchovnej stránky bolo konzultované s predstavenými benediktínskeho kláštora v Sampore.

 

Symbolika  sochy svätého Svorada
Autor sochy: Jaroslav Halmo
Je zhotovená z pieskovca, skla a železa, ktoré symbolizujú:

Pieskovec (zem) – človek je stvorený zo zeme a do zeme sa vráti. (por. Gn 3, 19)

Sklo – je priehľadná látka, ktorá vzniká zo zeme - piesku a iných prvkov.

Železo – vyjadruje vernosť Pánovi.

Socha obsahuje nasledovné symboly:

Červená farba – symbolizuje osláveného Krista, znamená oheň a krv, vyjadruje život, lásku a teplo.

Kovová reťaz v tvare kríža – vyjadruje vernosť Pánovi v asketickom živote.

Kríž – to je telo a ramená, znamená utrpenie, ale aj víťazstvo, znak kresťanstva.

 

Socha bola zhotovená v roku 2015 a do kostola premiestnená v roku 2016.

Modlitba svätého Svorada

Najmilovanejší Bože, potrebujem Ťa!

Ďakujem Ti, že si zomrel na kríži za moje hriechy.

Otvoril som Ti dvere svojho života,

prijal som Ťa ako svojho spasiteľa a Pána.

Prevezmi vládu nad mojím životom a urob ma takým, akým ma chceš mať.

 

Ján Kratochvíl
Zoborský skrášľovací spolok

 

 

Fotografie:
1. Relikviár sv. Svorada a sv. Beňadika
2. Prameň sv. Svorada pôvodný stav z roku 1905
3. Dobový novinový článok z roku 1931
4. Umiestnenie kríža nad jaskyňou v roku 1932
5. Kaplnka v Svoradovej jaskyni pred rokom 1961
6. Svoradova jaskyňa
7. Socha sv.Svorada v ateliéri Jaroslava Halma
8. Socha sv.Svorada a jej zhotoviteľ  J. Halmo, dňa 15.5.2017 po jej inštalácii do ruiny kláštorného Kostola sv. Jozefa

 

Sondy do pokladov zoborského kláštora - všetky ostatné témy