Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Párovce

Veľkomoravské a staršie archeologické nálezy pri kostolíku sv. Štefana svedčia o súvislom osídlení od 8. storočia. Kostolík pochádza z 10.-11. storočia, čím sa radí k najstarším sakrálnym pamiatkam na Slovensku.

Párovce boli pôvodne kráľovským majetkom Nitrianskeho hradu, na ktorom sa niekedy v 11. storočí usadili židovskí kupci. Prvá zmienka z roku 1113 hovorí o „mons Judeorum“ vo vlastníctve zoborského kláštora a dediny Dvorčany. Roku 1248 sa spomína ako castrum Judeorum, t.j. opevnená židovská osada.

Roku 1343 sa uvádza už pod menom Parulcha. V 13. – 15. storočí tu bolo župné mýto a sklad soli a do 16. storočia sa tu konali aj zhromaždenia župnej šľachty. V 14. storočí patrili Párovce rodu Hunt-Poznan, neskôr viacerým zemianskym rodom. Roku 1703 vypálili Párovce Rákócziho vojská.

V polovici 18. storočia boli Párovce zemianskou obcou a zároveň kupeckým a remeselníckym predmestím Nitry. Židovská časť obyvateľstva mala vlastného rabína a synagógu, ktorú roku 1766 rozšírili a roku 1818 v jej susedstve postavili novú. V polovici 19. storočia bolo z 2485 obyvateľov 1500 židov.

Prehustenosť osídlenia a zlé hygienické pomery zapríčinili vysoký počet úmrtí na choleru roku 1831.

Roku 1886 sa Párovce na nátlak župy aj formálne pripojili k mestu Nitra, pretože fakticky s ním už dávno splynuli po celej dĺžke spoločných hraníc intravilánu.