Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Archeologický výskum Zoborského kláštora v rokoch 2001–2003

Od ukončenia výstavby liečebne respiračných chorôb až do roku 2001, teda takmer štyridsať rokov, sa na lokalite neuskutočnil žiaden archeologický výskum. Jediná archeologická aktivita bola krátka jednodňová obhliadka ryhy vodovodu vyhĺbenej vo svahu pod prameňom v roku 1997, vykonaná pracovníkmi AÚ SAV v Nitre (P. Bednár, M. Samuel, H. Vlašičová). Priniesla však nové zaujímavé poznatky. V profiloch ryhy sa totiž zachytila vrstva, ktorá vznikla rozrušením staršej stredovekej kultúrnej vrstvy v okolí prameňa a jej následným splavovaním po svahu kopca. Vo vrstve sa nachádzalo niekoľko stredovekých črepov, pričom niektoré z nich boli veľmi podobné keramike vyrábanej vo veľkomoravskom období v hrnčiarskych dielňach pod neďalekým kopcom Lupka.

Možnosť prvýkrát uskutočniť na lokalite výskum nevynútený stavebnou činnosťou sa naskytla až v rokoch 2001–2003. Výskum inicioval vtedajší primátor Nitry Vladimír Libant, ktorý s finančnou podporou Mesta Nitra zorganizoval tri letné pracovné tábory mládeže pod názvom „Zoborský kláštor“. Jeho hlavnou časťou (popri odstraňovaní náletových drevín vtedy už takmer pohlcujúcich ruinu kláštorného kostola a jeho okolie) bol zisťovací archeologický výskum, ktorý realizoval Archeologický ústav SAV v Nitre pod vedením autora príspevku. Pracovníci AÚ SAV v predstihu uskutočnili nové geodetické zameranie lokality (E. Blažová, M. Bartík) a na väčšine dostupných plôch geofyzikálny prieskum lokality (J. Tirpák). Aj na základe tohto prieskumu sa vytipovali plochy perspektívne pre archeologický výskum. Vo výskumnej sezóne roku 2001 sa na jednej z nich, nachádzajúcej sa v zanedbávanom parčíku južne od ruiny kostola, bezprostredne pod povrchom odkrylo niekoľko murív zo zaniknutého kamaldulského kláštora. V sondách sme rozpoznali nárožie mníšskeho príbytku, na neho nadväzujúcu časť murovaného ohradového múru a kamennú dlažbu chodníka priliehajúcemu k mníšskemu príbytku.

V nasledujúcich dvoch sezónach sme preskúmali ďalšie plochy. Najzaujímavejšie výsledky priniesol výskum priestoru južne od ruiny kláštorného kostola, kde sa nachádzali v čase existencie kamaldulského kláštora dve línie mníšskych príbytkov. Polohu jednotlivých príbytkov v teréne naznačovali nevysoké akumulácie stavebnej deštrukcie intenzívne zarastené hustou náletovou vegetáciu. Tá v niektorých prípadoch limitovala aj rozsah skúmaných plôch.

Uskutočnili sme aj revízny výskum plochy zaniknutého jazierka, kde Ľudmila Kraskovská v roku 1942 zdokumentovala najväčší úsek murív stredovekého benediktínskeho kláštora. Ukázalo sa, že misionári Božieho slova po ukončení výskumu dobudovali jazierko tak, že objavené murivá bezo zvyšku asanovali. Tým, žiaľ, zanikla možnosť ich opätovne podrobnejšie preskúmať a presnejšie zamerať. Oveľa „úspešnejší“ sme boli pri skúmaní plôch vzdialených len niekoľko metrov západnejšie od bývalého jazierka. Tu sa nám podarilo zachytiť ďalšie, hoci rozsahom neveľké, zvyšky stredovekého kláštora. Postupne sme odkryli niekoľko úsekov kamenných základových murív, negatívov po základových murivách a ďalšie stredoveké objekty. K najlepšie zachovanému úseku muriva priliehala interiérová dlažba vyhotovená zo štvorcových tehlových dlaždíc. Odkryté murivá mali orientáciu korešpondujúcu so zvyškami architektúr objavených v roku 1942 a podobne ako oni boli porušené výstavbou barokového kláštora. K ich bližšiemu datovaniu prispel šťastný nález mince ležiacej na zvyšku maltovej podlahy. Strieborný friesachský fenig z rokov 1200–1246, razený salzburským arcibiskupstvom počas pôsobenia Eberharta II. (mincu určil J. Hunka), bol prvým nálezom mince súvisiacej s benediktínskym kláštorom. Nález okrem datovania odkrytých murív potvrdil intenzívne kontakty kláštora sv. Hypolita s ostatnými významnými stredoeurópskymi cirkevnými inštitúciami. Jamy zahĺbené do deštrukcie architektúr obsahovali keramiku z 13. stor. – 1. pol. 14. stor. čo naznačuje, že preskúmaná časť kláštora bola v tomto období zničená, resp. poškodená. Nie je vylúčené, že k poškodeniu kláštora mohlo dôjsť počas tatarského vpádu (1241–1242) alebo počas iných búrlivých udalostí na konci 13. alebo začiatku 14. storočia (napr. obliehanie Nitry vojskami Přemysla Otakara II. v rokoch  1271 a 1273, alebo plienenie Nitry a okolia vojskami Matúša Čáka Trenčianskeho). Kurióznym nálezom bol malý stredoveký sklenený korálik objavený v malte steny barokového mníšskeho príbytku.

V rokoch 2002–2003 sme odkryli aj časti dvoch príbytkov kamaldulských mníchov (o ich vzhľade sme podrobnejšie písali v 14. diely cyklu). „Pivničný“ priestor v jednom z príbytkov obsahoval množstvo zaujímavých nálezov, dokumentujúcich každodenný život kamaldulského mnícha v období po polovici 18. storočia (o súbore týchto nálezoch budeme podrobnejšie informovať v nasledujúcom diely cyklu).

RNDr. Mgr. Marián Samuel
AÚ SAV Nitra

                                              

Text k obrázkom
Obr. 1: Situovanie plôch skúmaných v rokoch 2001–2003 na dobovej kresbe kamaldulského kláštora a na pláne súčasnej zástavby. M. Samuel.

Obr. 2: Zvyšky základov kamaldulského mníšskeho príbytku, ohradového múru a kamennej dlažby pred príbytkom. M. Samuel.

Obr. 3: Situovanie geofyzikálne preskúmaných plôch (žltá) a archeologicky skúmaných plôch (červená) v roku 2002. M. Samuel.

Obr. 4: Stredoveké a novoveké murivá odkryté v rokoch 2002–2003. M. Samuel.

Obr. 5: Strieborná minca z polovice 13. storočia, objavená na maltovej podlahe stredovekého kláštora. M. Samuel.

Obr. 6: Výskum barokového vodovodu v roku 2003. M. Samuel.

Obr. 7: Zvyšky barokovej fontány a vodovodu odkryté v roku 2003. M. Samuel.

Obr. 8: Zvyšky barokovej fontány odkryté v roku 2003. M. Samuel.

Obr. 9: Zvyšky mníšskeho príbytku č. 9, preskúmaného v roku 2002 a jeho pôdorys. M. Samuel.

 

 

Použitá a odporúčaná literatúra:
B. Chropovský: Slovanské pohrebisko v Nitre na Lupke. Slovenská archeológia, 10, 1962, s. 175-240.

M. Samuel: Zisťovací výskum a prieskum v areáli Zoborského kláštora. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2001, Nitra, 2002, s. 178–179.

M. Samuel: Pokračovanie výskumu Zoborského kláštora. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2002, Nitra, 2003, s. 118–119.

M. Samuel: Tretia sezóna výskumu Zoborského kláštora. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2003, Nitra, 2004, s. 165–166.

M. Samuel: Najnovšie výsledky archeologických výskumov Zoborského kláštora v Nitre. Monumentorum Tutela 22, 2010, s. 276–287.

M. Samuel – J. Tirpák: Najnovšie výsledky nedeštruktívnej prospekcie zoborského kláštora v Nitre. Študijné Zvesti AÚ SAV, 52, 2012, s. 51–62.

J.Hunka M. Samuel: Prvý nález mince z benediktínskeho kláštora sv. Hypolita v Nitre na Zobore. Slovenská numizmatika, 17, 2004, s. 219–224.

 

Sondy do pokladov zoborského kláštora - všetky ostatné témy