Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Pešia zóna

Pešia zóna nadobudla svoju novú tvár 15. apríla 1996, kedy sem pribudli i umelecké diela, ktoré v duchu veľkomoravských tradícií vytvorili nitrianski architekti a výtvarníci zo združenia Nitrava pod vedením Ing. arch. Tibora Zelenického. Slávnostné otvorenie bolo 5. 7. 1996.

MEČ AKO SYMBOL MIERU
(pred budovou Ponitrianskeho múzea), bronzový meč, zväčšená kópia historického meča, ktorý pochádzal zo súboru pamiatok kniežacieho hrobu z 9. storočia. Na bronzovej rukoväti výrazne dominuje geometrický ornament v spojení s podlhovastými ľudskými maskami. Meč je hlboko zabodnutý – symbol mieru. (akad. maliar Marián Žilík).

STUDŇA Z BRONZU
tvarovaný kameň obkolesený bronzovou mrežou – symbolika Veľkej Moravy, zúžený technický tvar sa znovu prudko rozširuje do symetricky vytvarovanej hlavice, ktorá symbolicky znázorňuje „prsník“ – symbol tajomstva a viery v budúcnosť života. Prítomnosť života – pumpovanie a pitie vody. (akad. maliar Marián Žilík).

ŽULOVÁ FONTÁNA
voľne stojaca plastika z jednej strany sprístupnená schodmi, ktoré postupne zanikajú v dl žbe. Priestor okolo fontány je vyložený drobnou žulovou mozaikou a ohraničený stĺpmi s popínavou zeleňou. Pevný a hladký tvar fontány, ktorú obteká voda dominuje tomuto priestoru. V hornej časti vyviera voda a dopadá na podstavec a mizne v kruhovom objatí bronzovej mreže – symbol Veľkej Moravy. Vyjadruje historickú spolupatričnosť a náväznosť súčasnosti s minulosťou. Hlavné teleso fontány je opracované z jedného bloku (žula). Tento masív opticky nadľahčuje večerné vnútorné osvetlenie, nasvietená padajúca voda vytvára magický svetelný prstenec. (akad. maliar Marián Žilík).

POKLOPY Z VEĽKEJ MORAVY
technickým riešením inžinierskych sietí vznikol veľký počet otvorov pre rôzne šachty, ktoré bolo treba prekryť. Autor sa inšpiroval archeologickými nálezmi z obdobia Veľkej Moravy (rôzne druhy bronzových nákončí a kovaní s geometrickým i rastlinným štylizovaným ornamentom). Tieto zväčšené kópie umelecko – historických predlôh včlenené do súčasnosti okrem estetického pôsobenia plnia úlohu propagačnú, výchovnú a poznávaciu. (akad. maliar M. Žilík).

HUDOBNÉ HODINY
objekt vysoký takmer 5 metrov, vytvorený prevažne z kameňa a bronzu. Osídlenie Nitry sa viaže najmä k prítomnosti rieky, rieku Nitru symbolizuje bronzová reliéfna „puklica“ v spodnej časti stĺpa hodín. Plynutie času predstavujú ručne sekané kamenné segmenty (materiál ryolit) prestriedané „technickými“ prstencami z leštenej žuly, vyjadrujúcimi civilizačné vrstvy v hlbinách zeme. Ručne sekaný prstenec ciferníka hodín z ryolitu má na boku nasadený „teleskop“ rotačného tvaru s malými hodinami, nasmerovaný do priľahlej uličky. Najvyšším bodom hodín je bronzová „helmica“, v ktorej je zamontovaný reproduktor elektrického hodinového stroja. Obojstranný klasický ciferník o priemere 90 cm s číslicami a ručičkami evokuje éru prvých dekád 20. storočia, ktoré najvýraznejšie ovplyvnili fasádový reliéf priľahlých stavieb pešej zóny. Hodinový mechanizmus odbíja vysokým tónom zvona štvťhodiny a hlbokým hodiny celé. Za každou celou hodinou nasleduje krátka znelka v nakomponovanom kolobehu. Ráno spievajú kohúty, sliepka si zakotkodáka, potom sa predstavia kmeňové ľudové nástroje gajdy, fujara, cimbal, husle a na poludnie zaspieva detský zbor nápev „Nitra, milá Nitra“. Poobede sa od ľudovej pesničkovej „klasiky“ cez súčasné hudobné žánre znelky presúvajú znova do klasiky, ale historickej. Od desiatej večer lesné rohy ohlásia „večierku“ a po polnočnej varhanovej „bítlsovke“ Yesterday nočné hodiny kľudu tichúčko a krátko sprevádzajú tóny ambietnej znelky. (výtvarník Jaroslav Košš).

NÁROŽNÁ PITNÁ FONTÁNA - POSEDENIE PRI FONTÁNE
samotná pitná fontána je poňatá ako prírodné bralo (travertín), zakončené bronzovým ústím s pitnou vodou. Toto je v tvare dvojramenného chrliča s podobou štylizovaných konských hláv, z ktorých voda dopadá na stolec v tvare mušle. Po nej steká do zberného bronzového roštu, ktorý je takisto tvarovo citovaný z fragmentov obdobia Veľkej Moravy. Bralo samotné po bočných stranách „slzí“, čím vzniká osviežujúci zvlhčujúci účinok pre blízke okolie. V hornej časti je bralo zakončené rímsou, ku ktorej je zasadená doska s básnickým textom – úryvok z básne Pribina od Ivana Krasku a je realizovaný ako reliéf v negatíve mäkko modelovanej dosky s interpretáciou autentického rukopisu básnika. Použitie veršov, ktoré sa vzťahuje k Nitre a jej dávnej minulosti, je vlastne fragmentom z myšlienky „Básnického dejepisu a zemepisu“, ktorého autorom je básnik Viliam Turčány. Kamenné sedenie „Veľká Morava“ je z ryolitu a grafická silueta bronzového rovnomenného kríža je výtvarným spracovaním zachovalých artefaktov nájdených na území „Veľkej Nitry“. Robustne modelovaná štruktúra bronzového kríža je vo vyváženom kontraste so štyrmi kamennými „sedadlami“ taburetového tvaru. Celý komplet sedenia vyrastá z mozaikovej žulovej dlažby a dotvára spolu s pitnou fontánou celkovú kompozíciu. Zámerom autora bolo vytvorenie ilúzie trvalej prítomnosti hodnôt minulých, na ktoré chce súčasná a budúca Nitra nadväzovať. (akademický sochár Jaroslav Košš).

SVÄTOPLUKOVE PRÚTY
významnou časťou pešej zóny sú mobiliáry: mobilné lavičky, pevné kamenné sedenia, odpadkové koše, stĺpy verejného osvetlenia, informačný systém na stĺpoch, plagátovacie stĺpy, stojany na bicykle, informačné pylóny, reklamné svietiace vitríny, informačné tabule a poštové schránky a horizontálne a vertikálne mreže na stromy a podpierky pri kamenných stĺpoch. V niektorých prvkoch sú zakódované historické odkazy: napríklad informačný pylón (ceruzka +tabuľa = informácia) je navrhnutý v podobe a proporciách románskeho kostolíka v Drážovciach, strieška plagátovacieho stĺpa má nitriansky tvar, prevzatý z tvaru strechy nad nárožím Ponitrianskeho múzea. Kovové podpery pri kamenných stĺpoch predstavujú tri Svätoplukove prúty, ktoré sú na jednom konci pevne zviazané, ale na druhom sa už začínajú rozpletať... Vertikálna mreža, chrániaca stromy, sa špirálovito dvíha a naznačuje večný pohyb dopredu, možno rast stromu...(Ing. arch. Tibor Zelenický).