Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Zoborské vrchy - zdravotníctvo, kláštor

ZOBORSKÝ KLÁŠTOR - navštívte toto HODNOVERNÉ MIESTO!

Kam vás zavedieme? Popravde, ďaleko do histórie. V ranom stredoveku sa benediktínsky kláštor považoval za hodnoverné miesto. Znamenalo to, že vzdelaní mnísi robili svedkov pri majetkovo-právnych sporoch, vytvárali zápisnice z výpovedí, odpisovali kópie z listín, ktoré archivovali zvyčajne v sakristii kostola. Žiaľ, archív benediktínov zo Zobora sa nezachoval, kláštor bol v 15. st. vyplienený.

Zoborský skrášľovací spolok, o. z. sa od roku 2013 výrazne angažuje v priestoroch bývalého kláštora. Poďte sa presvedčiť na vlastnej koži, zažite jeho pokoj a sviežosť hlavne počas leta. Pre každého sa nájde zábava! Zákutie na posedenie, prečítanie knihy, šachová partia, archeologické nálezisko, herné panely. A čo tak využiť jedinečnú príležitosť virtuálnej návštevy príbytku kamaldulského mnícha! Verte, v živote by ste sa do jeho domčeka nedostali. Nad hlavnou bránou kláštora by ste si prečítali totiž:
„Absit ab hac porta sacra turbator eremi, Odit enim turbas turba sacrata Deo,“ v preklade: „Nech je vzdialený od tejto brány rušiteľ samoty, lebo Bohu zasvätený sbor nenávidí rušiteľov pokoja.“

Za touto bránou sa ukrýval tichý, pracovitý svet kamaldulských mníchov v kláštore sv. Jozefa. Bol vybudovaný na mieste bývalého stredovekého benediktínskeho kláštora v rokoch 1692 až 1695 zásluhou nitrianskeho biskupa Blažeja Jaklina. Kamalduli, nazývali sa aj bieli mnísi, sa sformovali v 11. storočí ako vetva  benediktínov. Žili pustovníckym životom v prísnom pokáni a askéze. Súčasťou kláštora bola náročná technická stavba, kamenný vodovod, ktorý privádzal do kláštora vodu najmä zo Svoradovho prameňa a napájal ňou viaceré jeho miestnosti. Každý mních mal pre seba vlastný skromný príbytok aj s malou pričlenenou záhradou. V jednom z nich žil a pracoval Romuald Hadbavný, vďaka jeho jazykovednej činnosti sa môžeme popýšiť prvým prekladom Biblie do slovenčiny. V inom príbytku preberal rastliny a popisoval ich do svojho herbára lietajúci mních Cyprián.

Kamalduli pobudli na Zobore necelých 100 rokov, pretože v roku 1782 cisár Jozef II. zrušil kontemplatívne rády.

 

Ponárajúc sa hlbšie do histórie tohto miesta, by ste niekedy v 9. storočí zastali pred inou bránou. Hlavná brána prvého kláštora na Slovensku patrila benediktínom a vítala by vás jednoduchým nápisom:  „Ora et labora!”, alebo: „Modli sa a pracuj!” Vo vtedajšom kláštore sv. Hypolita by ste si ako pocestný mohli odpočinúť. V prípade choroby by vás ošetrovali vo svojom hospitále, čiže nemocnici a podávali lieky z vlastnej lekárne. Vo svojej dobe patrili k hŕstke vzdelancov, ktorí posúvali vedomosti svojim žiakom v jednej z najstarších škôl na Slovensku. Pestovali vinič na svahoch Zobora a dorábali víno, čím založili vinohradnícku tradíciu tohto kraja. Obrábali pozemky prináležiace kláštoru. Tunajšiemu obyvateľstvu pomáhali svojimi znalosťami v duchovnom a materiálnom napredovaní.

Neveríte?

Tak sa o tom presvedčte! V Diecéznom múzeu na hrade v Nitre nájdete najstaršie dochované dokumenty z nášho územia, Zoborské listiny. Pochádzajú z rokov 1111 a 1113 a obe spomínajú kláštor na Zobore, jeho majetkové pomery. Mnohé obce západného a stredného Slovenska  sa pri písaní svojej histórie môžu oprieť o záznam svojho mena v mladšej z listín.

Aj v najstaršej uhorskej legende - Život svätých pustovníkov Svorada vyznavača a Benedikta mučeníka -  sa dočítate o zoborskom kláštore a dvoch mníchoch Svoradovi a Benediktovi. Napísal ju Maurus, päťkostolský biskup, ako podklad k ich kanonizácii. V roku 1083 sa stali prvými svätcami na našom území. Nitrianska diecéza  si vybrala sv. Andreja - Svorada a Benedikta za svojich patrónov a každoročne si ich uctieva 17. júla.  Neďaleká Svoradova jaskyňa poskytuje nádherný výhľad. Práve v nej sa zdržiaval Svorad v čase prísneho pôstu v neustálej modlitbe živiac sa jedným orechom na deň.

A ani to nie je všetko!

Kosmas, prvý známy český kronikár, vo svojej Kronike českej spomína kláštor na Zobore, do ktorého sa na starobu utiahol kráľ Svätopluk, a kde v roku 896 zomrel. Legenda vraví, že Svätopluk pred vstupom do kláštora odstránil znaky svojej moci a zakopal v zoborskom lese svoj meč.

Nielen hľadači pokladov sa môžu vybrať na prechádzky po okolitých Zoborských vrchoch!  Od turistického označníka Nemocnica Zobor sa rozbiehajú dobre značené turistické chodníky na Zobor, Pyramídu, na lúky k Meškovmu vrchu, do Dražoviec k románskemu Kostolíku sv. Michala. Milovníci cykloturistiky môžu nájsť informácie o trasách neďaleko altánku nad parkoviskom.

 

 

Historické čriepky zo ZDRAVOTNÍCTVA pod ZOBOROM

Cladius Galenos (130 – 200) najvýznamnejší  lekár starovekého Ríma. Dodnes sa na počesť Galena  vo farmácii používa pojem galenické prípravky, čím farmaceuti označujú rôzne formy lieku ako masti, tinktúry, sirupy a iné. Ako osobný lekár cisára Marka Aurélia sa  v roku 172 zúčastnil výpravy na územie dnešného Slovenska. Rimania zriaďovali vojenské tábory, v rámci ktorých budovali ošetrovne – valetudináriá. Ich zvyšky nájdeme vo Veľkom Kýri, Kelemancia v Iži, Gerulata v Rusovciach, kde archeológovia našli pozostatky chirurgických nástrojov.

 

Benedikt z Nursie (480 – 547) zakladateľ a opát kláštora Monte Cassino z roku 529, prvého kláštora v západnej Európe. Benedikt napísal Benediktínsku regulu, pravidlá fungovania kláštora, ktorá sa stala základným kameňom európskej mníšskej tradície. 36. kapitola regule sa venuje starostlivosti o chorých. V Monte Cassino zriadili lekársku školu, útulky pre chorých mníchov – infirmáriá a útulky pre ostatných chorých - hospitály.

 

Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na Zobore (po roku 800 – 1468) poskytoval priestor pre chorých v zariadeniach typu hospitála (útulok pre chorých pútnikov), infirmárium (útulok pre chorých mníchov). Infirmárium malo štyri miestnosti, osem postelí, priestory pre hygienickú očistu a kúpeľ, lekáreň s laboratóriom.  Infirmárius plnil funkciu liečiteľa, ošetrovateľa, lekárnika a kúpeľníka v jednej osobe. Pôvodný plán kláštora sv. Hypolita sa nezachoval, jeho pôdorys vieme rekonštruovať podľa plánu benediktínskeho kláštora v St. Gallen, pretože benediktínske kláštory sa zvykli stavať uniformne.

 

Nitriansky hospitál sa prvý raz spomína v listine kráľa Belu III. z roku 1183. Išlo zrejme o hospitál, ktorý pôvodne zriadili benediktíni v kláštore na Zobore a medzičasom sa presťahoval na územie mesta. Zmienka v kráľovskej listine je dôkazom toho, že nemocnica v Nitre patrí k najstarším na území Slovenska.

 

Neskorší obyvatelia kláštora na Zobore, kamalduli, sa venovali pestovaniu liečivých bylín v záhradách zvlášť na to určených. Byliny spracovávali vo vlastnej lekárni. Fráter Cyprán zostavil v rokoch 1765 - 1771 herbár, ktorý je v súčasnosti vedený ako národná kultúrna pamiatka. Na jeho 97 stranách nájdeme 283 vylisovaných byliniek, medzi nimi sú aj bylinky z okolia Nitry. Herbár  obsahuje prevažne po nemecky napísané poznámky o lekárskom použití zozbieraných rastlín, opisy príznakov najčastejších chorôb a spôsoby ich liečby.

 

Po rozpustení rehole kamaldulov v roku 1782 zostala väčšina areálu kláštora opustená. V oblasti medicíny sa v bývalom kláštore realizovali viaceré projekty. Biskup Roškováni v ňom zriadil v roku 1892 kláštorný hostinec, kde poskytoval ubytovanie klientom s pľúcnymi chorobami. V roku 1902 prebehol neúspešný pokus získať pre kláštor štatút liečebných kúpeľov Zobor, pre ktoré bol rozpracovaný projekt s celou kúpeľnou infraštruktúrou. V roku 1953 bola v kláštornej budove otvorená tuberkulózna liečebňa. Zakladajúcim a prvým riaditeľom bol lekár Rudolf Krutý. Jeho novátorským počinom pri liečbe tuberkulózy bolo zavedenie rehabilitácie a liečebného telocviku. Dnešná Špecializovaná nemocnica sv. Svorada nadväzuje na svoj predchádzajúci vývoj. Spočiatku sa zameriavala hlavne na liečbu tuberkulózy, v súčasnosti rieši celé spektrum chorôb dýchacieho ústrojenstva.

Adolf František Láng otvoril v Nitre lekáreň v roku 1832. Venoval sa botanike najmä zberom teplomilných rastlín v Zoborských vrchoch. Zostavil herbár z viac ako 50 000 rastlinami. 15. augusta 1848 začal vydávať Lekárnický spravodaj. Išlo o prvý lekárnický časopis v Uhorsku svojho druhu. Hoci časopis vyšiel iba v 9 číslach, zaznamenal veľký význam v rozvoji vedeckej farmácie.

 

Prvé liečebné kúpele na svahoch Zobora vybudoval v roku 1898 František Mitterbauer pri Zoborskom jazierku.  Ponúkal procedúry ako otužovanie, vaňové kúpele, zábaly, bylinkové procedúry. Neďaleko jazierka bolo klientom k dispozícii aj ubytovacie zariadenie. Liečba vykazovala dobré výsledky, avšak finančné problémy viedli v roku 1909 k zatvoreniu kúpeľov.

História vodoliečby v Zoborskom jazierku zaznamenala ešte dva pokusy o ich oživenie. Oba trvali len krátko a definitívny koniec prišiel v roku 1930.

 

Na Martinskom vrchu slúžila pacientom od roku 1901 takmer štyri desaťročia nemocnica. Počas 1. svetovej vojny v nej poskytovali zdravotnú starostlivosť prevažne vojakom. Pre účely liečby slúžil aj priľahlý park, ktorý bol krajinársky vhodne navrhnutý. Pacienti mali možnosť tráviť čas na čerstvom vzduchu prechádzkami či posedením.


Zvýšenú pozornosť deťom venoval koncom 19. st. lekár Karol Thuróczy, ktorý z pozície hlavného župného lekára,  zaviedol nové opatrenia pre oblasť starostlivosti o novorodencov a deti predškolského veku.  Vďaka týmto novotám klesla úmrtnosť detí do 7 rokov. Samostatné detské oddelenie vzniklo v rámci Nemocnice v Nitre po vojne v roku 1947.

V dolnej časti Zobora pribudla budova tzv. detskej nemocnice ako súčasť Nemocnice v Nitre a slúžila deťom v rokoch 1972 až 2003. V súčasnosti tu sídli Zariadenie pre seniorov Zobor.

 

Výraznou osobnosťou zdravotníctva v Nitre bol František Biringer. Zaslúžil sa o vybudovanie nemocnice pod Kalváriou v roku 1894, dovtedy sídlila nemocnica na okraji Pároviec. Bol jej prvým riaditeľom. Zaslúžil sa o zakúpenie prvého röntgenového prístroja pre nemocnicu.

Otvoril v poradí druhú školu na Slovensku pre pôrodné asistentky v Nitre.

Ako prvý na Slovensku zriadil v rámci nemocnice samostatný psychiatrický pavilón.

Publikoval a bol činný v Lekársko-lekárnickom a prírodovednom spolku nitrianskej župy.