Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Archeologický výskum Zoborského kláštora v rokoch 1961–1962

V poradí druhý archeologický výskum Zoborského kláštora sa uskutočnil takmer po dvadsiatich rokoch od vykonania prvého zisťovacieho a čiastočne aj záchranného výskumu dr. Ľudmily Kraskovskej (písali sme o ňom v ostatnom diele cyklu). Tentokrát však mal charakter výlučne záchranného výskumu, realizovaného v súvislosti s výstavbou liečebne respiračných chorôb. Výskum viedol významný slovenský archeológ Alojz Habovštiak.

PhDr. Alojz Habovštiak, DrSc. (1932 – 2000) bol spolutvorca a medzinárodne uznávaný predstaviteľ archeológie stredoveku na Slovensku. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave vyštudoval odbor archeológia – latinčina a v roku 1957 sa zamestnal v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre. Neskôr pôsobil v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, kde v rokoch 1977 – 1989 bol aj jeho riaditeľom. Špecializoval sa na problematiku včasnostredovekých sídlisk a je autorom prvej (a zatiaľ jedinej) syntetickej monografie o stredovekej dedine na Slovensku. Realizoval množstvo archeologických výskumov, hlavne na juhozápadnom Slovensku, okrem iného aj výskum benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku. V roku 2000 bola jeho celoživotná práca ocenená štátnym vyznamenaním Rád kniežaťa Pribinu II. stupňa.

Žiaľ, výskum v rokoch 1961 – 1962 poskytol, ako píše sám Habovštiak, „priestorove a časove veľmi obmedzenú možnosť na sledovanie stavebných pozostatkov stredovekého kláštora“. Zrejme sa už nedozvieme, prečo bolo umožnené Alojzovi Habovštiakovi zdokumentovať na rozľahlom stavenisku len niekoľko kanalizačných rýh a neskôr priebeh barokového vodovodu ležiaceho v podstate mimo plochy staveniska (podrobnejšie sme o vodovode písali v 12. časti nášho cyklu). Výstavbou pomerne rozsiahleho areálu liečebne sa natrvalo zmenil vzhľad malej malebnej kotlinky so zvyškami barokového kláštora. Hlavná hospodárska budova konventu bola upravená na jeden z pavilónov liečebne, menšia hospodárska budova bola asanovaná, časť areálu zaplnila výstavba nových objektov. Ruina kláštorného kostola s časťou plochy so zvyškami mníšskych príbytkov sa ocitla takmer uprostred liečebne, mimo dohľadu návštevníkov Zobora, navyše bez možnosti oficiálne navštíviť lokalitu. S výstavbou súviseli aj značné úpravy terénu, zasypané bolo aj jazierko či rybník pod kláštorom, inde zas vznikli násypy potrebné pre nové komunikácie a podobne. 

Ale vráťme sa k samotnému archeologickému výskumu. V priestore severovýchodne od bývalých hospodárskych budov barokového kláštora sa hĺbením kanalizačných rýh hlbokých miestami vyše tri metre poškodilo niekoľko úsekov kamenných murív a prerezalo sa takmer rovnako hrubé antropogénne súvrstvie. V ňom autor výskumu rozpoznal tri zreteľne sa odlišujúce kultúrne vrstvy. Najspodnejšia vznikla ešte počas existencie stredovekého banediktínskeho kláštora, mladšia vrstva obsahujúca stavebnú deštrukciou vrátane románských tehál reprezentovala obdobie jeho pustnutia a vrchná odrážala novoveké premeny terénu z čias výstavby, existencie a zániku kamaldulského kláštora. Vo vrstvách sa nachádzali rôzne nálezy, hlavne črepy z keramických nádob. Práve nálezy keramiky z kultúrnych vrstiev však naznačili existenciu kláštora už v 11. stor., pričom, ako konštatuje Alojz Habovštiak, „niektoré črepy sa veľmi podobajú nálezom z veľkomoravského obdobia“.

Vyššie spomínané murivá (šírka 80, 100, 120 cm) sa odkryli na šiestich miestach. Hoci ich priebeh bol zhodný s orientáciou novovekého kláštora a iba jedno z murív bolo založené do intaktného podložia, autor výskumu ich interpretoval ako stredoveké, pochádzajúce z mladšej stavebnej etapy benediktínskeho kláštora (po 13. storočí). Keďže v čase výskumu nebolo možné rozšíriť skúmanú plochu na priestor mimo kanalizačných rýh, nebolo ani možné zistiť bližšie dispozíciu objavených architektúr, a tým potvrdiť ich stredoveký pôvod.

Alojz Habovštiak sa ako prvý pokúsil odhadnúť celkové rozmery kamaldulského kláštorného areálu. Predpokladal, že kláštorný komplex mal dlhšiu os v smere J–S a zaberal rozlohu 88 × 108 m, pričom kláštorná záhrada merala 98 × 146 m. Nakoľko v čase koncipovania príspevku nedisponoval pôvodným plánom kláštora (podrobnejšie sme o ňom informovali v 11. časti nášho cyklu), vychádzal z dovtedajších poznatkov, čo zrejme spôsobilo skreslenie výsledných rozmerov (najmä čo sa týka plochy ohradenej vonkajším múrom kláštora).

Každopádne, výskum Alojza Habovštiaka napriek tomu, že nemal možnosť preskúmať väčšinu plôch zasiahnutých výstavbou liečebne, naznačil archeologický potenciál lokality, ktorý sa však mohol intenzívnejšie rozvinúť až na začiatku 90. rokov 20. storočia. Toto obdobie výskumu Zoborského kláštora bude predmetom nasledujúceho dielu cyklu.

RNDr. Mgr. Marián Samuel
AÚ SAV Nitra

                                              

 

Text k obrázkom 

Obr. 1: Vzhľad kláštora pred výstavbou liečebne respiračných chorôb. Archív Ján Kratochvíl.

Obr. 2: Približné situovanie výskumu A. Habovštiaka na kresbe zobrazujúcej vzhľad kamaldulského kláštora a na pláne súčasnej zástavby areálu liečebne. Podľa A. Habovštiaka upravil M. Samuel.

Obr. 3: Situovanie murív odkrytých v kanalizačných ryhách a ich predpokladaný priebeh.  Podľa A. Habovštiaka upravil M. Samuel.

Obr. 4: Výber z nálezov stredovekej keramiky a profil jednej z dokumentovaných kanalizačných rýh, v ktorých sa odkryli stredoveké (?) murivá a kultúrne vrstvy dokumentujúce existenciu a zánik benediktínskeho kláštora sv. Hypolita. Podľa A. Habovštiaka upravil M. Samuel.

Obr. 5: Výber z dokumentácie A. Habovštiaka a základné informácie o jeho výskume barokového vodovodu. Podľa A. Habovštiaka upravil M. Samuel.

Obr. 6: Alojz Habovštiak preberajúci v roku 2000 z rúk prezidenta vysoké štátne vyznamenie. Zdroj: Alojz Habovštiak bol priekopníkom archeológie na Slovensku (teraz.sk)

 

Použitá literatúra:
Habovštiak, A.: Záchranný výskum pri bývalom kláštore v Nitre na Zobore. Štud. zvesti, 14, 1966, s. 227–233.

Habovštiak, A.: Stredoveké nálezy a pozostatky kamenného vodovodu pri bývalom Zoborskom kláštore. Zborník SNM LXV, História 11, 1971, s. 97–119.

Habovštiak, A.: Stredoveká dedina na Slovensku. Veda, Bratislava, 1985.

Ruttkay, A.: Alojz Habovštiak – posledná rozlúčka (1932-2000). In Slovenská archeológia, XLIX, 2001, s. 352-353.

 


Sondy do pokladov zoborského kláštora - všetky ostatné témy