Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Pamiatky

Horné mesto
Historická časť Nitry nazývajúca sa Horné mesto je veľmi špecifickým územím. Prešla osobitým historickým vývojom a aj dnes je veľmi svojská a takmer ničím sa nepodobá na ostatné nitrianske mestské štvrte. Má podobnú atmosféru ako bratislavská alebo trnavská Kapitulská ulica, pretože je domovom a pracoviskom ľudí slúžiacich katolíckej cirkvi. Nemá tu miesto veľkomestský hluk, pohyb a zábava. Vládne tu podobný pokoj a chrámové ticho ako napríklad v Spišskej Kapitule alebo na levočskej Mariánskej hore.
Horné mesto sa dlhý čas vyvíjalo v úzkom spojení s cirkvou. Aj počas rokov 1248 až 1288, keď sa Dolné mesto vymanilo spod biskupovej zemepanskej závislosti a na krátko získalo výsady slobodného kráľovského mesta, bolo majetkom nitrianskeho biskupa. Tvorili ho príbytky kanonikov a cirkevných hodnostárov Nitrianskej kapituly a biskupstva. Až do prelomu 15. a 16. storočia bolo urbanisticky zrastené s Nitrianskym hradom, s ktorým malo spoločné stredoveké hradby. Turecké vojny a stavovské povstania trvajúce takmer dve storočia si vynútili ich oddelenie mohutným hviezdicovým opevnením s bastiónmi. Z Horného mesta sa stalo podhradie chránené druhým, rovnako spevneným prstencom hradieb. Ich južný priebeh sleduje ulička Horný Palánok. Nepokojné obdobie 16. a 17. storočia výrazne poznačilo pôvodnú stredovekú zástavbu Horného mesta. Mnohé domy boli zničené pri obliehaní alebo ich zničili požiare. Niektoré museli zbúrať sami obyvatelia, aby nemohli slúžiť nepriateľom ako úkryt pred delostreleckou obranou.
V pokojnejšom 18. storočí pokračoval samostatný vývoj Horného mesta. Jeho obyvatelia si chránili svoju odlišnosť a horlivo si strážili tradičné privilegované postavenie. K zlúčeniu s Dolným mestom a obcami v Podhradí preto prišli až v roku 1848. Ešte predtým sa Horné mesto obohatilo o väčšinu honosných cirkevných budov postavených v elegantnom barokovom, rokokovom a klasicistickom slohu. Jeho súčasťou sa stal františkánsky kláštor s kostolom, ktorý sa v roku 1783 stal farským kostolom. Noblesnosť Horného mesta sa zvýšila vydláždením ulíc v roku 1786. Jeho stavebný rozvoj v roku 1793 zastavil ničivý požiar, ktorého následky sa odstraňovali do začiatku 19. storočia.
 

Dolné mesto
Dolné mesto bolo už od stredoveku najväčšou a najľudnatejšou sídelnou jednotkou nitrianskej mestskej aglomerácie. Okrem štyridsaťročnej epizódy v 13. storočí, keď získalo výsady slobodného kráľovského mesta, bolo v poddanskom vzťahu k nitrianskemu biskupovi. Niektoré privilégia mu vrátila konvencia biskupa Jána Telegdyho z roku 1632, ktorá posilnila jeho samosprávu. Stredoveké Dolné mesto sa sformovalo na mieste rozľahlého veľkomoravského hradiska. V predstihu pred inými slovenskými mestami sa rozvinulo na čulé trhové mestečko. Medzi pamiatky Dolného mesta patria Kláštor piaristov a kostol sv. Ladislava, Kaplnka sv. Michala, Kostol sv. Štefana Kráľa, Synagóga, Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi, Kostol navštívenia Panny Márie, Župný dom, Justičný palác, Budova radnice - Mestský dom, Pešia zóna.


Kalvária

Kalvária je situovaná v južnej časti mesta na rovnomennom vrchu na brehu rieky Nitra. Prvá Kalvária bola vybudovaná v poslednej tretine 18. storočia. Nachádzala sa mimo mestskej zástavby. Išlo ešte pravdepodobne o ikonografický program Krížovej cesty so siedmimi zastaveniami. Zrejme až v r. 1885 došlo k jeho nahradeniu aktuálnejším programom so štrnástimi zastaveniami. Dnešné zastavenia boli vybudované v uvedenom r. 1885 počas obnovy kláštorného súboru, ktorá prebiehala z iniciatívy biskupa Roškovániho a pod vedením staviteľa Františka Storna. Zastavenia projektoval Karol Mayer. Obnovenú Krížovú cestu na Kalvárii posvätil 8. novembra 1885 gvardián nitrianskeho kláštora františkánov Ananiáš Pelčársky. Súčasťou kalvárskeho súboru sa stala aj staršia Kaplnka sv. Kríža, ktorá bola upravená ako Kaplnka Božieho hrobu. V 19. storočí sa postupne začala šíriť smerom ku Kalvárii mestská zástavba a úplne ju obkolesila v 20. storočí. Kalváriu tvorí dvanásť neorománskych kaplniek zastavení Krížovej cesty, usporiadaných popri chodníku, ktorý vedie od Kostola Nanebovzatia Panny Márie na vrchol kopca ku Kaplnke Božieho hrobu. Zastavenia sú orientované vstupmi k východu. Na vrchole kopca sa nachádza trojfigurálne súsošie Ukrižovania. Kaplnka Božieho hrobu je štrnástym zastavením, má pôdorys šesťuholníka a šesťbokú vežičku.


Kynek
Od centra vzdialenejší Kynek jestvoval už v 13. storočí. V najstaršej písomnej zmienke z roku 1246 sa spomína pod názvom Kuniuk. Pôvodne patril Nitrianskemu hradu, neskôr sa stal majetkom Ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1598 obec spustošili Turci. V roku 1688 ju arcibiskup Juraj Szelepcsényi testamentom odkázal Nitrianskej kapitule. V roku 1694 sa v Kyneku natrvalo usadili Užovičovci, ktorí sa postupne stali jeho hlavnými zemepánmi. Ich pričinením v roku 1728 prestavali Kostol Všetkých svätých. Predtým románska stavba sa zmenila na klasicistickú. Dominantný sloh zvýraznila ďalšia stavebná úprava v roku 1791. Autorom kostolných malieb z rokov 1941 a 1942 je E. Massányi. V Kyneku stojí klasicistický kaštieľ zo začiatku 19. storočia. Verejnosti je neprístupný. Obklopuje ho pekný anglický park. Južne od Kyneku leží Šúdolská dolina s lesoparkovo upravenou Hrabinou, ktorá poskytuje možnosti prímestskej rekreácie.


Zobor
Mestská štvrť Zobor je lokalizovaná na atraktívnom mieste. Slnkom zaliate južné svahy rovnomenného vrchu boli v minulosti pokryté vinohradmi. dnes sú husto zastavané zväčša prepychovými vilami, ktoré poskytujú najkrajšie a najluxusnejšie bývanie v Nitre.
Jeho predvrchol Pyramída (553 m) poskytuje panoramatický pohľad na Nitru a široké okolie. Vedľa telekomunikačnej veže stojí podstavec, na ktorý kedysi umiestnili milenárny pamätník. Slávnostne ho odhalili 30. augusta 1896 na počesť osláv založenia Uhorska.
Za nevýrazným sedlom leží hlavný vrch Zobor (588), ktorý poskytuje len obmedzený výhľad na východnú stranu. V lese okolo vrcholu možno ešte vždy rozpoznať zvyšky kamenných valov vymedzujúcich praveké sídlisko z mladšej doby bronzovej. V období Veľkej Moravy tu stálo jedno z obranných hradísk roztratených v okolí Nitry.
Medzi zvyškami viníc stojí Kostol sv. Urbana z 18. storočia. Jeho súčasný vzhľad vznikol úpravami realizovanými v roku 1939. Cennou sakrálnou pamiatkou kostola, ktorého patrón je tradičným ochrancom vinohradníkov, je torzo kamennej sochy Bolestného Krista z roku 1746. Pri stavbe amfiteátra v dolnej časti Zobora sa našlo veľké pohrebisko z obdobia tesne po zániku Veľkej Moravy. Z vyše 700 hrobov sa však podarilo zdokumentovať len 165.


Krškany
Horné a Dolné Krškany patria tiež k mestským častiam Nitry. Pri vychádzaní z Nitry po výpadovke smerujúcej do Nových Zámkov sa nachádzajú prvé v poradí- Horné Krškany, ktoré sa stali súčasťou Nitry v roku 1961. O stredovekej obci Kereskyn sa zachoval písomný doklad z roku 1240. Uvádza sa v ňom, že bola majetkom kráľovnej. V druhej polovici 13. storočia sa jej vlastníkmi stali zemania a benediktíni zo zoborského kláštora. Keď kláštor zanikol, celá dedina prešla do rúk zemanov. V listinách z 18. storočia sa uvádzajú zemianske rodiny Takácsovcov, Kereskényiovcov, Horváthovcov, Končekovcov a Hunyadyovcov. Najcennejšou pamiatkou Horných Krškán je pôvodne gotický Kostol Narodenia Panny Márie z 13. storočia, ktorý slohovo pozmenili neskoršie stavebné úpravy. V presbytériu sa zachovali gotické nástenné maľby zo 14. a 15. storočia zobrazujúce christologický cyklus.
Najjužnejšia mestská časť Dolné Krškany sa k Nitre pripojila v roku 1974. Na jej území sa pôvodne nachádzala dnes už zaniknutá dedina Dvorčany založená v 12. storočí. Obec bola dlho súčasťou stredovekej obce Kereskyn (dnešné Horné Krškany), neskôr sa osamostatnila a v listinách sa uvádzala ako malé Krškany. Patrila k nej aj zemianska osada Mikov dvor. Dnes sú Dolné Krškany južnou priemyselnou zónou Nitry. V obytnej časti, ktorá má naďalej prevažné vidiecky charakter, je najvýznamnejšou pamiatkou Kostol sv. Andreja postavený v roku 1744 na mieste staršej sakrálnej stavby.   
 

Dražovce
Na západnom okraji Nitry leží mestská časť Dražovce začlenená do mesta v roku 1975. Dedina s menom Drasei sa objavila v Zoborskej listine z roku 1111. Bola majetkom zoborského kláštora. Dražovce sú významnou archeologickou lokalitou so slovanským sídliskom a s pohrebiskom z čias Veľkej Moravy. Dražovce však preslávil najmä vzácny románsky Kostol sv. Michala Archanjela z 12. storočia- výrazná dominanta stojaca na kopci nad obcou.


Janíkovce
Mestská časť leží pomerne ďaleko od centra na juhovýchodnom okraji mesta. Do roku 1976 bola samostatnou obcou, ktorej história siaha do 12. storočia. Spomína sa v Zoborskej listine z roku 1113 pod názvom Emna. Avšak aj po zlúčení s Nitrou si Janíkovce zachovali pôvodný vidiecky charakter


Čermáň
Hlavnou pamiatkou Čermáňa je Strážna veža "Turecká varta".


Chrenová
Mestská časť Chrenová dostala názov podľa obce, ktorú k Nitre pričlenili v roku 1960. Názov Chrenová sa používa od roku 1945, predtým sa obec nazývala Tormoš. Podľa listiny z roku 1271 na tomto území jestvovala osada Tremes, ktorá bola spolu s Nitrianskym hradom súčasťou kráľovského majetku. V 14. storočí tu stáli dve obce. Malý Tormoš patril Nitrianskej kapitule, Veľký Tormoš spočiatku vlastnili zemania, neskôr sa stal poddanskou obcou nitrianskeho biskupa. Počas stavovských povstaní obe dediny spustošili kurucké vojská. Po pričlenení k Nitre sa v Chrenovej udiali veľké zmeny. Pôvodne poľnohospodárska obec sa premenila na veľký obytný súbor tvorený panelovými domami. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia bola Chrenová najväčším sídliskom v Nitre a jedným z najväčších na Slovensku. Z pôvodnej obce sa nezachovalo takmer nič. Počas výstavby Dlhej ulice padla za obeť starobylá zvonica z roku 1770, a tak je dnes hádam jedinou „staršou“ stavbou areál kostola a kultúrneho domu z roku 1943.