Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Archeologické výskumy Zoborského kláštora v rokoch 2008-2018

Po roku 2003 sa na lokalite uskutočnilo niekoľko záchranných a zisťovacích výskumov rôzneho rozsahu.  Pre poznanie lokality najdôležitejšie výskumy sa realizovali v roku 2008 a v rokoch 2016 až 2018.

V roku 2008 sa v rámci prestavby pavilónu tzv. telocvične uskutočnil záchranný zisťovací archeologický výskum (M. Samuel). Hoci bol výskum časovo a hlavne priestorovo značne limitovaný, priniesol veľmi dôležité výsledky, najmä čo sa týka počiatkov osídlenia lokality a najstarších stavebných etáp benediktínskeho kláštora (v skratke sme o nich informovali v prvom diely cyklu). Výskum ukázal mimoriadny význam tejto polohy, žiaľ, tento potenciál nebol využitý počas výstavby liečebne, takže došlo k nenávratnému zničeniu mnohých cenných archeologických situácii a nálezov. V roku 2008 sa rámci zisťovacieho výskumu finančne podporovaného Mestom Nitra doskúmala severná časť mníšskeho príbytku č. 3 a niekoľkými sondami sa overovala archeologická situácia na bývalom tenisovom ihrisku vybudovanom po výstavbe liečebne na jednej z terás kamaldulského kláštora. V priestore medzi zaniknutým tzv. Rákociho altánkom a ruinou kostola sme odkryli úsek murovaného vodovodu s tehlovou klenbou. Vodovod odvádzal vodu z fontán, resp. nádrží pri „altánku“ do ďalšej fontány a nádrží na ryby umiestnených na dvore hlavnej budovy konventu. Na dne vodovodu sa našla medená minca z čias panovania Márie Terézie  - grajciar z roku 1762. V ostatných sondách sa našlo niekoľko  (stredovekých ?) jám vyhĺbených do pôvodného terénu, tie však neobsahovali žiaden datovateľný materiál.  Pred započatím archeologického výskumu na ploche tenisového ihriska sme značné očakávania vkladali do výskumu miest, kde sa geofyzikálnou prospekciou identifikovali anomálie naznačujúce prítomnosť štruktúr evidentne nesúvisiacich s architektúrou kamaldulského kláštora.  Výskum ukázal, že namerané anomálie neodrážajú prítomnosť stredovekých murív (ako sme dúfali), ale súvisia až s úpravami terénu v medzivojnovom období.   

Po obnovení Zoborského skrášľovacieho spolku v roku 2013 (pôvodný bol založený v roku 1888), si predsedníctvo spolku za jednu z priorít stanovilo sprístupnenie verejnosti Národnej kultúrnej pamiatky Zoborský kláštor, ktorá sa nachádza v areáli Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor. V tom čase boli ruiny kamaldulského kláštora zarastené náletovou vegetáciu, staticky nezaistené, verejnosti neprístupné. Po postupnom vyčisteniu areálu a získaní potrebných súhlasov a povolení sa v rokoch 2015 – 2017 vykonal archeologický výskum zachovaných ruín pre potreby ich následnej konzervácie a prezentácie verejnosti. Archeologický výskum realizoval Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (vedúcim výskumu na objekte kostola a Rákocziho altánku bol Doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc. a odbornou spolupracovníčkou bola Mgr. Petra Smetanová). Sondážny výskum ruín kamaldulského kláštorného kostola sv. Jozefa v roku 2015, odkryl základy pilierov a špaliet jeho vstupných otvorov, zachytil historické nivelety terénu a konštrukcií pôvodných podláh, čo výrazne prispelo s poznaniu stavebného vývoja pamiatky. Súčasťou archeologického výskumu bola aj geofyzikálna prospekcia, ktorá potvrdila výskyt zaniknutých západných častí kláštorného kostola pod súčasnou asfaltovou komunikáciou. Celý priestor kostola, ako aj jednotlivé sondy boli zdokumentované pomocou 3D fotogrametrie a 3D skeneru.

Archeologickým výskumom ruín kostola v nasledujúcom roku sa podarilo zdokumentovať staršie základové murivá, ktoré predchádzali vzniku vrcholnobarokovej sakrálnej stavby.  Tieto nálezy dokumentujú, že na týchto miestach sa nachádzala stredoveká zrejme sakrálna kamenná stavba, ktorej počiatky možno siahajú až do 11. – 12. storočia. Pri výskumu bola získaná nepočetná kolekcia fragmentov keramiky. Najstaršie nálezy predstavujú črepy z doby bronzovej, štyri fragmenty pochádzajú z obdobia včasného stredoveku. Ostatné nálezy môžeme len rámcovo datovať do obdobia stredoveku. Najpočetnejšiu skupinu predstavujú exempláre získané zo sutinových vrstiev, datované do obdobia novoveku. V rámci odpratávania sutín bol nájdený vrcholnostredoveký opracovaný kamenný článok - ostenia predpokladaného gotického portálu alebo okna, ktorý dokumentuje zrejme posledné stavebné aktivity v benediktínskom kláštore sv. Hypolita uskutočnené v 14.–15. storočí (kláštor zanikol koncom 15. storočia).

V rokoch 2016 a 2017 bol realizovaný sondážny archeologický výskum zameraný na vyberanie sutinového zásypu z Rákociho altánu a sondážny archeologický výskum terasového oporného múru. Dve sondy boli z dôvodu vypracovania statického posudku situované aj nad oporným múrom najvyššie položenej terasy kláštorného komplexu. Uskutočnil sa aj sondážny archeologický výskum pri južnej interiérovej stene sakristie Kostola sv. Jozefa. V jednej zo sond bolo zachytené JV a SV nárožie a časť východnej steny zatiaľ bližšie neurčenej staršej stavby. Pri výskume bola získaná nepočetná kolekcia fragmentov keramiky, ktoré je možné datovať do 9. - 11. stor. až novoveku. Pri začisťovaní južnej strany terasového oporného múru bol z povrchovej humusovej vrstvy získaný súbor fragmentov kachlíc zdobených zelenou glazúrou na čelných vyhrievacích plochách. Veľmi pekný nález sa podarilo nájsť v sutinovom zásype Rákociho altánku. Ide o kamenné torzo znázorňujúce pravdepodobne kláštorný Kostol sv. Jozefa.

V týchto rokoch sa doskúmalo aj okolie mníšskeho príbytku č. 3. Odkryla sa dobre zachovaná dlažba chodníka pred vstupom do domčeka pozostávajúca z rôzne veľkých neopracovaných lomových kameňov miestnej proveniencie a identickým spôsobom vyhotovená dlažba chodníka prebiehajúca pred severnou fasádou domčeka. Pomerne prekvapivým nálezom boli torzá kostier dvoch jedincov pochovaných v blízkosti severnej steny domčeka. Keďže kostry ležali pod schodíkmi spájajúcimi dve terasy barokového kláštora  pochádzajú zrejme zo stredoveku z čias existencie benediktínskeho kláštora, Z tohto obdobia pochádza aj nález striebornej mince uhorského panovníka Ľudovíta Veľkého (1342-1382), nájdený pri reštaurovaní murív mníšskeho príbytku.

RNDr. Mgr. Marián Samuel
                                                                   Archeologický ústav SAV v Nitre

Ing. Ján Kratochvíl
Zoborský skrášľovací spolok

 

Literatúra a zdroje:

Doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc. Mgr. Petra Smetanová, Archeologický ústav SAV Nitra, Výsledky výskumu 2015, Nitra – Zoborský kláštor – Kostol sv. Jozefa, webová stránka:   http://archeol.sav.sk/files/Zobor.pdf 

Doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc. Mgr. Petra Smetanová, Archeologický ústav SAV Nitra, Výsledky výskumu 2016Nitra – Zoborský kláštor – Kostol sv. Jozefa, webová stránka:   http://archeol.sav.sk/files/Zobor_2016.pdf

Doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc. Mgr. Petra Smetanová, Archeologický ústav SAV Nitra, Výsledky výskumu 2016Nitra – Zoborský kláštor , webová stránka:   http://archeol.sav.sk/files/Web_poster-Zobor2017.pdf

Doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., Mgr. Petra Smetanová, Nitra – Zoborský kláštor – Rákocziho altánok, Predbežná správa z archeologického výskumu, Nitra 2018

SAMUEL, Marián - HUNKA, Ján. Minca Ľudovíta Veľkého z kláštora na Zobore v Nitre. In Denarius, 6, 2017, s. 48-51.

 

Text k obrázkom:

  1. Rákocziho altánok jeseň 2016
  2. Odstraňovanie sutiny z Rákocziho altánku
  3. Rákocziho altánok a oporný múr terasy po revitalizácii rok 2019
  4. Kamenné torzo zobrazujúce pravdepodobne kostol sv. Jozefa
  5. 3D sken ruiny kostola sv. Jozefa pred začiatkom prác
  6. Fragment základového stredovekého muriva zachyteného v sonde
  7. Areál kláštora po statickom zaistení ruín a jeho revitalizácii

 

Sondy do pokladov zoborského kláštora - všetky ostatné témy