Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Kláštor sv. Hypolita - benediktíni

Na západnom svahu Zobora, na sever od historického jadra mesta Nitra sa najmenej pred tisícročím usadil rád benediktínov a založil kláštor – Opátstvo sv. Hypolita. Podľa dostupných historických prameňov ide o najstarší kláštor na našom území, avšak dodnes nevieme, kedy presne bol založený. Hoci v súčasnosti sú na povrchu hmatateľné už len ruinálne zachované zvyšky mladšieho barokového kamaldulského kláštora, novými zisteniami, získanými archeologickým výskumom, bolo potvrdené, že pod zvyškami kamaldulského kláštora sa nachádzajú pozostatky stredovekých architektúr, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou súvisia s benediktínskym Kláštorom sv. Hypolita. A práve benediktínsky kláštor na Zobore sa spája s cyrilo-metodskou tradíciou na našom území.

O existencii kláštora na tomto území sa dozvedáme z viacerých historických prameňov. V súčasnosti sú známe dve možné verzie doby vzniku benediktínskeho kláštora. Prvá, doložená písomným prameňom v podobe známych Zoborských listín z roku 1111 a 1113, sa prikláňa k založeniu kláštora kráľom sv. Štefanom I. (*969 - †1038), v rokoch 1000 – 1038 prvý kráľ Uhorska. V listine z r. 1111 však nie je jasne uvedené, že kráľ Štefan I. je zakladateľom kláštora, ale skôr donorom majetkov už existujúceho kláštora. (784)  Navyše svetskými patrónmi kláštora boli podľa historických prameňov Poznanovci – veľmožský rod, ktorí mohli byť zakladateľmi kláštora, pričom na prelome 10. a 11. storočia prevzali patronát nad starším, spustnutým kláštorom a obdarovali ho majetkami. (785)

Druhá teória predpokladá, že benediktínsky kláštor bol založený už v období Veľkej Moravy v čase vzniku Nitrianskeho biskupstva krátko po roku 880, kedy sa stal prvým nitrianskym biskupom švábsky duchovný, benediktín Viching.  Viching údajne intrigoval proti Metodovi, vtedy už panónskemu arcibiskupovi a svojím vplyvom na Svätopluka sa pokúsil o jeho zosadenie. Existencia sakrálnej stavby na vrchu Zobor – pustovne, kostola, či dokonca kláštora, sa spomína v Kosmasovej kronike Čechov. V roku 894 Kosmas (*pol. 11. st. – †21. októbra 1125, český kronikár, dekan pražskej kapituly) píše, že „moravský kráľ“ Svätopluk sa po boji proti cisárovi Arnulfovi Korutanskému s pocitom viny, že pozdvihol zbraň proti svojmu pánovi, odobral na „jedno miesto na stráni hory Zobor, kde kedysi s jeho podporou a pomocou vystavali traja pustovníci vo veľkom a neprístupnom lese kostol“. Tu sa údajne Svätopluk uchýlil na sklonku svojho života prezlečený do pustovníckeho rúcha a až pred smrťou mníchom vyjavil, kto je.  (786)

O tom, že benediktínsky kláštor na Zobore existoval už pred rokom 1111, sa zmieňuje aj najstaršia známa uhorská legenda (r. 1064–1070) o živote svätých pustovníkov Svorada, vyznávača a Benedikta mučeníka, ktorú spísal biskup Maurus. Maurus, benediktínsky mních, začal svoje pôsobenie práve v Zoborskom kláštore, kde získal vzdelanie. Neskôr sa stal opátom benediktínskeho kláštora na Panónskej hore (Pannonhalma, Maďarsko) a biskupom. Maurus spomína prvého známeho opáta Zoborského kláštora Filipa, ktorý mu rozpovedal príbeh o živote pustovníka Svorada, ktorého prijal do kláštora pod menom Andrej. V legende spomína i Svoradovho učňa sv. Benedikta, ktorý bol tiež mníchom na Zobore. Uvádza aj  zasvätenie kláštora patrónovi sv. Hypolitovi. (787)
Toto patrocínium sa objavovalo už za čias Veľkej Moravy. V 9. storočí bol tomuto patrónovi zasvätený i benediktínsky kláštor v Sankt Pölten (Rakúsko), z ktorého boli už v tomto období vysielané misie na naše územie. (788)

Napriek tomu, že doposiaľ realizovaný archeologický výskum neodkryl zvyšky predpokladaného veľkomoravského kláštora, výskum jednoznačne potvrdil osídlenie lokality už v tomto období. Šanca nájsť v areáli, kde prebiehala vo viacerých historických obdobiach rozsiahla stavebná činnosť, zvyšky zrejme drevených budov včasnostredovekého kláštora je veľmi malá, ale súčasne je potrebné povedať, že zatiaľ bola preskúmaná len nepatrná časť plochy bývalých kláštorov. 

Kláštorný konvent slúžil vo vrcholnom stredoveku okrem iného ako hodnoverné miesto (lat. locus credibilis), pričom disponoval autentickou pečaťou a vykonával úradnú činnosť.

Začiatok konca benediktínskeho kláštora sa viaže k roku 1468, kedy po smrti opáta Mikuláša prevzal správu nad kláštorom novozvolený ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz. Majetok kláštora postupne prešiel do rúk Nitrianskeho biskupstva. Koncom 15. storočia zanikla aj funkcia hodnoverného miesta a kláštor začal pomaly pustnúť.  (789)

                                                                                                        Zuzana Holičková

 

POUŽITÁ LITERATÚRA:
(784)  POMFYOVÁ, Bibiana: Ranostredoveké kláštory na Slovensku: Torzálna architektúra – torzálne poznatky – torzálne hypotézy. In: Archaeologia historica 40, 2015, č. 2, s. 734–735. 
Dostupné na https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/134206/2_ArchaeologiaHistorica_40–2015–2_21.pdf?sequence=1

 

(785) LUKAČKA, Ján: Rozhľady. Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113 ako genealogický a historicko-geografický prameň. In: Studia Historica Nitriensia, roč. 21, 2017, č. 1, s. 210, 211, 215.
Dostupné na http://www.shnnitra.ff.ukf.sk/wp-content/uploads/Luka%C4%8Dka.pdf


(786) KOSMAS: Kronika Čechů. Edice Memoria medii aevi. Praha: Vydavateľstvo Argo, 2011, 50

(787) MAURUS: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi. In: Antológia staršej slovenskej literatúry, 1981, s. 43–45. 
Dostupné na https://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura−800−1780/maurus-legenda-sv-svoradovi-sv-benediktovi.html


(788) SAMUEL, Marián: Zobor. Zaniknutý Kláštor sv. Hypolita v Nitre na úpätí vrchu Zobor, pozostatky kláštora sa nachádzajú v areáli liečebného ústavu respiračných chôrob. Dostupné na https://www.viabenedictina.eu/sk/zobor-#prettyPhoto

 

(789) BÓNA, Martin: Nitra – Zoborský kláštor. Architektonicko-historický výskum Kostola sv. Jozefa. Archív Krajského pamiatkového úradu Nitra, 2014, s. 15–16

 

Príspevok ,,12 STOROČÍ ZOBORSKÉHO KLÁŠTORA“ bol zverejnený v zborníku  konferencie pod názvom ,,Cyrilo - Metodská tradícia ako spájajúci fenomén“ organizovanej v roku 2020 Kňazským seminárom sv. Gorazda v Nitre. Predstavujeme  prvú kapitolu pod názvom  ,,Kláštor sv. Hypolita – benediktíni “.
Ďakujem autorke Ing. arch. Zuzane Holičkovej za súhlas na jeho  publikovanie.
Ďakujem PhDr. Pavlovi Žebrákovi a Mgr. RNDr. Mariánovi Samuelovi za odbornú pomoc na cykle príspevkov ,, Sondy do pokladov Zoborského kláštora “.

Ján Kratochvíl
Zoborský skrášľovací spolok
www.zoborskyklastor.sk
www.facebook.com/zoborskyspolok  

 

Prílohy:

  • Pečať Kláštora sv. Hypolita na Zobore zo 14. storočia (Wikipedia)
  • Zoborská listina z roku 1111 (Biskupstvo Nitra)
  • Zoborská listina z roku 1113 (Wikipedia)
  • Maurova legenda (Wikipedia)
  • Freska z 13. stor. v kostole v Horných Krškanoch, možno zobrazenie Zoborského kláštora (D. Magula)
  • Pôdorys benediktínskeho kláštora v Sankt Gallen z 10. storočia vo Švajčiarsku (Wikipedia)
  • Opátstvo sv. Havla v Sankt Gallen – Švajčiarsko, založené v roku 719 (Wikipedia)

 


Sondy do pokladov zoborského kláštora - všetky ostatné témy