Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Zoborský kláštor sv. Hypolita – hodnoverné miesto

Benediktínsky kláštor sv. Hypolita mučeníka sídliaci v Nitre na úpätí vrchu Zobor pôsobil od istého času aj ako tzv. hodnoverné, resp. vierohodné miesto (loca credibilia). Hodnoverným miestom sa nazývali špecifické právnické inštitúcie, zriaďované v Uhorsku pri kapitulách alebo kláštorných konventoch. Boli zvláštnosťou stredovekého Uhorska a nemali priamu obdobu v žiadnom inom európskom štáte.

Vznik hodnoverných miest si vyžiadala, od konca 12. storočia stále narastajúca potreba spísomňovania právnych úkonov v Uhorskom kráľovstve. Dostatkom osôb znalých písma a práva však disponovali v tom čase len cirkevné inštitúcie a tak úloha vykonávať túto činnosť z poverenia kráľa pripadla práve im. Hodnoverné miesta na požiadanie stránok alebo z príkazu cirkevnej, alebo svetskej vrchnosti, vykonávali potrebnú úradnú činnosť v mnohých oblastiach uhorského svetského práva. Potvrdzovali výpovede svedkov, výsledky majetkovoprávnych konaní, vyhotovovali overené odpisy vlastných aj cudzích listín, poskytovali základné právne rady a podobne. K ich povinnostiam patrila aj starostlivosť o zverené písomnosti – archívy hodnoverných miest boli spravidla uložené v sakristiách kapitulných či konventných chrámov. Ak hodnoverné miesto sídlilo v kláštore, jeho kanceláriu viedol prior kláštora a kustód.

Hoci už v 11. a 12. storočí v Uhorsku kapituly aj niektoré kláštory vydávali písomnosti verejnoprávneho charakteru, hodnoverné miesta formálne vznikli až v roku 1231, keď kráľ Ondrej II. v Zlatej bule priamo vyžadoval umocniť svedectvá súdnych poverencov (pristaldov) v prípade väčších právnych záležitostí písomným potvrdením od diecéznych biskupov alebo kapitúl a pri menších od susedných konventov a kláštorov. V 21. článku Zlatej buly takto priamo ustanovil inštitúcie vydávajúce písomné svedectvá opatrené hodnovernou pečaťou. Túto funkciu mohol zastávať aj ktorýkoľvek kláštor disponujúci vlastnou pečaťou. Keďže táto práca bola veľmi dobre honorovaná, počet hodnoverných inštitúcií rýchlo narastal a mal za následok postupné oslabovanie dôvery v ich pôsobenie. Kráľ Ľudovít I. Veľký pretov roku 1351 zakázal menším konventom vykonávať uvedenú činnosť a po revízii určil, že hodnovernými miestami môžu byť na území Slovenska iba Bratislavská, Nitrianska a Spišská kapitula a benediktínske konventy v Nitre a Hronskom Svätom Beňadiku a premonštrátske konventy v Kláštore pod Znievom, Šahách, Jasove a Lelesi.  

Na stanovenie času, odkedy môžeme spájať zoborské opátstvo s funkciou hodnoverného miesta, sú rôzne názory. Z roku 1234 pochádza listina, v ktorej sa ostrihomský prepošt Tomáš obrátil na zoborského opáta Huga so žiadosťou o zistenie hraníc predávaného majetku – zeme Bytča (terra Byche). Opát poveril danou úlohou mnícha a kňaza Kračúna (Crachum), ktorý zistil za pomoci susedov rozsah onej zeme a listinu obsahujúcu žiadané údaje osobne zaniesol do Ostrihomu. Hoci táto činnosť sa môže dať do súvislosti s nariadeniami ustanovenými v Zlatej Bule Ondreja II., nenapĺňala ešte funkciu hodnoverného miesta. V staršej literatúre sa často uvádzalo, že v kláštore pod Zoborom pôsobilo plnohodnotné hodnoverné miesto od roku 1247. Ako však poukázal R. Marsina, existujú len tri listiny označujúce za svojho vydavateľa Zoborský konvent, ktoré uvádzajú dobu vzniku 13. storočie. Výskum ukázal, že sú to novoveké falzá, resp. listiny mladšie ako 13. storočie. Aj keď prítomnosť hodnoverného miesta pri zoborskom konvente môžeme exaktne doložiť až od tridsiatych rokov, resp. polovice 14. storočia, ani medzi odborníkmi niet pochybností, že zoborský konvent disponoval vlastnou pečaťou a vydával listiny už v 13. storočí. V tomto období zrejme ešte nemal vlastného pisára, ktorý by sa venoval špeciálne činnosti hodnoverného miesta.

V činnosti zoborského hodnoverného miesta prevládali tzv. príjímateľské vyhotovenia, čo v praxi znamenalo, že na Zobore sa len pečaťou opatrila inde vyhotovená listina.  Týmto spôsobom sa obchádzalo pravidlo, že hodnoverné miesto nemôže vydávať listiny vo vlastnej záležitosti. Aj preto hodnoverné miesto na Zobore spočiatku túto verejnonotársku činnosť vykonávalo výhradne pre sesterský Hronskobeňadický konvent a až neskôr aj pre iných príjmateľov. Z rokov 1345–1386 sa zachovalo 57 listín uvádzajúcich ako svojho vydavateľa Zoborský konvent, neskôr intenzita vydavateľskej činnosti výrazne kolísala, v posledných dvoch decéniách existencie kláštora však mala opäť charakter plne rozvinutej kancelárie hodnoverného miesta. Obsahová stránka listín je pomerne pestrá. Ako sme už naznačili, dominujú záležitosti súvisiace s darovaním, výmenou, zálohovaním a predajom nehnuteľného majetku, resp. majetkové spory a vyšetrovania, ale aj tzv. vovedenie do majetku a jeho štatúcia. 

Zaujímavá je aj oblasť pôsobnosti zoborského hodnoverného miesta. Všeobecne platilo pravidlo, že jeho „spádová oblasť“ bola obmedzená na stolicu, v ktorom hodnoverné miesto sídlilo, nanajvýš na stolice, ktoré s ňou susedili. Najviac prijímateľov, okrem už spomenutého benediktínskeho konventu v Hronskom Svätom Beňadiku, pochádzalo zo stredného Považia a z oblastí na sever a severozápad od Nitry. Najsevernejšou lokalitou je až Krásno nad Kysucou, najjužnejšou Ostrihom, najvýchodnejšou Sebeslavce a hrad Šášov a najviac na západe sa nachádzala dedina Vlky v Bratislavskej stolici.

Všetky listiny vyhotovené v hodnovernom mieste museli byť opatrené pečaťou. Pečate zoborského konventu majú okrúhly tvar s priemerom okolo 52 mm, sú vždy jednostranné a obsahujú kruhopis +ˏSʹ CAPITVLI: ECCʹE: SCI: YPOLITY: DE ZVBVRO.  Na pečati je zobrazená štylizovaná architektúra v podobe trojvežového opevnenia so zatvorenou bránou.  Hradba opevnenia z kvádrikového muriva je ukončená cimburím, podobné ukončenie má aj stredná veža, bočné veže majú strechy. Medzi strednou vežou a bočnými vežami je zobrazená dvojica latinských krížov. Podobný architektonický motív mal na Slovensku už iba druhý najstarší benediktínsky kláštor v Hronskom Svätom Beňadiku. Mladšie pečate benediktínskych konventov mali na svojej úradnej pečati iné motívy, väčšinou znázornenie ich svätého patróna. Samotný rád benediktínov používal a dodnes používa vo svojej symbolike ako hlavný znak rádu dvojkríž stojaci na trojvrší s majuskulným nápisom PAX. Je to odkaz na legendu o vztýčení dvojkríža na hore Monte Casino, kde sv. Benedikt v roku 529 založil prvý kláštor. Z heraldického hľadiska je zaujímavé, že je to najstarší doklad o použití dvojramenného kríža v západnej Európe. 

Posledná listina, v ktorej figuruje zoborský konvent ako vydavateľ, pochádza z 20. apríla 1470. Zrejme už onedlho po tomto roku prestalo kláštorné spoločenstvo na úpätí Zobora existovať a hodnoverné miesto pri Zoborskom konvente začala spravovať Ostrihomská kapitula.

RNDr. Mgr. Marián Samuel
Archeologický ústav SAV Nitra

 

 

Literatúra

H. Lászlóová: Hodnoverné miesta na Slovensku. In ARS Notaria. 9/1999, s. 9–19.

R. Marsina: Benediktínske opátstvo (kláštor) sv. Hypolita na Zobore. Čas vzniku, patronát, diplomatická činnosť). In Studia Historica Tyrnaviensia, XIV.-XV., 2012, s. 19–31.

M. Mlynka: Priestorová a časová pôsobnosť hodnoverného miesta pri benediktínskom opátstve sv. Hypolita na úpätí vrchu Zobor. In Studia Archaeologica Slovaca Mediaevalia, VI, 2007, s. 91–96.

M. R. Zemene: Benediktíni na Slovensku a ich symbolika. In Heraldika na Slovensku. Martin, 1997, s. 145–154.

 

 

Text k obrázkom

Obr. 1: Pečať zoborského opátstva zo 14. storočia (1361 ?).  Foto: archív autora.

Obr. 2: Pečate opátstva v Hronskom Beňadiku z rokov 1292 a 1356. Reprofoto: A. Reško–Á. Szénássy: Hronský Beňadik. Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005, s. 8.

Obr. 3: Letecký snímok areálu opevneného kláštora v Hronskom Beňadiku. Reprofoto: B. Pomfyová (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry. Bratislava, s. 394.

Obr. 4. Súčasný znak rehole benediktínov. Archív autora.

 

Sondy do pokladov zoborského kláštora - všetky ostatné témy